V pondelok prezident Trump podpísal dekrét, ktorým naria?uje ministerstvu spravodlivosti podniknú? právne kroky proti ?u?om páliacim vlajky. Pod?a rozhodnutia Najvyššieho súdu z roku 1989 je pálenie amerických vlajok chránené prvým dodatkom americkej ústavy. Do platnosti vstúpil 15. decembra 1791 a americkým ob?anom zaru?uje slobodu prejavu.
„Pálim túto vlajku na protest proti tomu nelegálnemu fašistickému prezidentovi, ktorý sedí v tom dome,“ kri?al muž do megafónu v parku Lafayette pred Bielym domom. Muž tvrdil, že je 20-ro?ným veteránom, ktorý „bojoval za každé jedno z vašich práv prejavu“.
„Je naším právom pod?a prvého dodatku ústavy spáli? túto vlajku bez oh?adu na to, ?o hovorí prezident,“ dodal a vlajku zapálil. Agenti tajnej služby ohe? uhasili hasiacim prístrojom a muža zadržali.
Americká parková polícia potvrdila zatknutie s odvolaním sa na predpisy, ktoré zakazujú zakladanie nepovolených oh?ov vo verejných parkoch.
Najvyšší súd v prelomovom rozhodnutí z roku 1989 rozhodol, že pálenie amerických vlajok chráni sloboda prejavu pod?a prvého dodatku ústavy, a zrušil dovtedajší zákaz zneuc?ovania „hviezd a pruhov“ (americkej vlajky). Obe rozhodnutia sudcovia prijali v pomere 5:4.
Trump v pondelok pri podpise výkonného nariadenia argumentoval prípadmi, ke? pálenie vlajok spadá pod výnimky prvého dodatku, napríklad ke? „pravdepodobne podnieti bezprostredné protiprávne konanie“.
Ministerstvu spravodlivosti prikázal, aby „uprednostnilo presadzovanie zákonov týkajúcich sa pálenia vlajok v ?o najvä?šom rozsahu“. Nie je jasné, ?i by sú?asný Najvyšší súd s konzervatívnou vä?šinou v pomere 6:3 mohol zruši? alebo zúži? precedens z roku 1989.
Zdroj feed teraz.sk
