V pondelok prezident Trump podpísal dekrét, ktorým nariaďuje ministerstvu spravodlivosti podniknúť právne kroky proti ľuďom páliacim vlajky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu z roku 1989 je pálenie amerických vlajok chránené prvým dodatkom americkej ústavy. Do platnosti vstúpil 15. decembra 1791 a americkým občanom zaručuje slobodu prejavu.
„Pálim túto vlajku na protest proti tomu nelegálnemu fašistickému prezidentovi, ktorý sedí v tom dome,“ kričal muž do megafónu v parku Lafayette pred Bielym domom. Muž tvrdil, že je 20-ročným veteránom, ktorý „bojoval za každé jedno z vašich práv prejavu“.
„Je naším právom podľa prvého dodatku ústavy spáliť túto vlajku bez ohľadu na to, čo hovorí prezident,“ dodal a vlajku zapálil. Agenti tajnej služby oheň uhasili hasiacim prístrojom a muža zadržali.
Americká parková polícia potvrdila zatknutie s odvolaním sa na predpisy, ktoré zakazujú zakladanie nepovolených ohňov vo verejných parkoch.
Najvyšší súd v prelomovom rozhodnutí z roku 1989 rozhodol, že pálenie amerických vlajok chráni sloboda prejavu podľa prvého dodatku ústavy, a zrušil dovtedajší zákaz zneucťovania „hviezd a pruhov“ (americkej vlajky). Obe rozhodnutia sudcovia prijali v pomere 5:4.
Trump v pondelok pri podpise výkonného nariadenia argumentoval prípadmi, keď pálenie vlajok spadá pod výnimky prvého dodatku, napríklad keď „pravdepodobne podnieti bezprostredné protiprávne konanie“.
Ministerstvu spravodlivosti prikázal, aby „uprednostnilo presadzovanie zákonov týkajúcich sa pálenia vlajok v čo najväčšom rozsahu“. Nie je jasné, či by súčasný Najvyšší súd s konzervatívnou väčšinou v pomere 6:3 mohol zrušiť alebo zúžiť precedens z roku 1989.
Zdroj feed teraz.sk
