Fabriku vlastnila spolo?nos? Roth, ktorú v roku 1866 založili vo Viedni bratia Georg a Johann Rothovci. Stala sa jedným z najvä?ších podnikov na výrobu munície v Rakúsko-Uhorsku. „V roku 1867 rozhodlo vedenie spolo?nosti o zriadení závodu v Prešporku, ktorý mal zásobova? muníciou uhorskú armádu Honvédség. ?innos? v Bratislave sa za?ala v roku 1871 ako pobo?ná továre? na náboje a výbušniny viedenskej spolo?nosti G. Roth, známa tiež ako Patrónka,“ povedala pre TASR vedecká pracovní?ka odboru vojensko-historických výskumov z Vojensko-historického ústavu SR (VHÚ) Zdenka Hešterová.
Na za?iatku zamestnávala 50 robotníkov, v roku 1890 už 740 robotníkov, predovšetkým žien a po vypuknutí 1. svetovej vojny v roku 1914 až 3000 robotníkov. Produkcia fabriky bola ohromujúca – státisíce nábojníc a striel opúš?alo jej brány každý de?.
Po vzniku ?eskoslovenskej republiky nastala v roku 1922 nostrifikácia podniku a v roku 1928 získala jeho majoritnú ?as? Brnenská Zbrojovka. Muni?ná továre? pozostávala z budovy riadite?stva, obytných budov, ve?kých hál na výrobu nábojov. Sú?as?ou boli aj haly sprievodnej výroby ako zlievare? liatiny a iných kovov, lisov?a, valcov?a, sústruž?a, sklad materiálu, skladiská tovaru, pracháre?, kotol?a, elektrická centrála ?i strelnica. Stála tu aj hasi?ská zbrojnica, pretože v továrni dochádzalo k ?astým výbuchom.
K jednému z nich, najtragickejšiemu, došlo v osudový popoludnie 20. októbra 1930. „Pri explózii a na následky rozsiahlych popálenín po celom tele zomrelo sedem mladých robotní?ok, z ktorých najmladšie Antónia Zegerová a Mária Haraslinová mali len 17 rokov. ?alšími obe?ami boli 21-ro?né Angela Zuži?ová, Alžbeta Falatová a Mária Darovcová, 18-ro?ná Františka Škvárová a 19-ro?ná Mária Bohunská. V tej dobe závod zamestnával približne 800 robotníkov. V dielni, kde nastal výbuch, sa vyrábali svetelné vložky do špeciálnych striel,“ doplnila Hešterová.
V ?ase výbuchu v dielni pracovali ešte jedna robotní?ka a pri strojoch dvaja muži. „Pod?a technického riadite?a závodu k výbuchu zmesi pre plnenie svetelných striel došlo pravdepodobne tak, že jedna z lisovaných striel uviazla v lise. Po jeho otvorení odtia? vyletela a odrazom o kovový predmet spôsobila iskru. Tým zapálila asi kilogram strelného prachu s prímesou svetelných látok, ktoré boli rozpracované na stole. K rovnakému záveru dospela aj súdna komisia,“ priblížila Hešterová.
Zapálením prachu okamžite nastala ve?ká explózia a celú miestnos? zachvátili plamene. Obaja robotníci sa zachránili únikom, za nimi stihla ešte vybehnú? 31–ro?ná Mária Šrámková. Nieko?ko mladých žien zostalo po výbuchu v miestnosti leža? na zemi, niektoré celé horiace vybiehali na dvor, kde sa ich ostatní snažili uhasi?. Svedkovia opisovali, že sa ženy premenili na „živé pochodne“. Po prevoze do nemocnice všetky postupne zomreli.
„Budova bola naš?astie izolovaná od ostatných oddelení Patrónky a ohe? bol hne? uhasený robotníkmi továrne a hasi?mi. Tlaková vlna pri výbuchu však rozbila okná na všetkých budovách Patrónky. Hasi?i zasahovali pod velením velite?a zboru Vojtecha Rajnohu. V budove výbuch zni?il aj ve?kú ?as? inventára a strojového zariadenia,“ objasnila vedecká pracovní?ka.
Len pár mesiacov od výbuchu, v noci z 5. na 6. júla 1931, vypukol v sklade továrne ve?ký požiar. Ten hasili viaceré hasi?ské zbory, aj z okolitých obcí, ktoré ho nadránom dostali pod kontrolu. Obyvatelia, ktorí nezabudli na výbuch z októbra, utekali z okolia továrne v takej panike, že policajti ich nachádzali v lesoch aj kilometre od Patrónky.
?asy najvä?šieho rozmachu mal však závod dávno za sebou. Napriek tomu v rokoch 1932 až 1935 tu pracovalo v 16 objektoch ešte 500 zamestnancov s priemernou dennou produkciou milión nábojov. Boli ur?ené prevažne na export do Belgicka, Anglicka a Austrálie. „Vzh?adom na nevýhodnú polohu bratislavského závodu bolo rozhodnuté o jeho premiestnení na relatívne bezpe?nejšie miesto. Ministerstvo národnej obrany stanovilo podmienku ?alších objednávok, že všetko objednané puškové a gu?ometné strelivo bude už od roku 1930 vyrobené v novom závode v Považskej Bystrici,“ povedala ?alej pre TASR Hešterová.
Zbrojovka Brno v januári 1929 odkúpila vä?šinu akcií firmy Roth a premenovala ju na ?eskoslovenské muni?né a kovodelné závody. Spo?iatku fungovali ako sesterský závod Zbrojovky Brno. V roku 1935 došlo k ich zlú?eniu s novým názvom ?eskoslovenská zbrojovka, ú?. spol. Brno, závody v Považskej Bystrici, v rámci koncernu Zbrojovky ozna?ovaný ako závod II.
Pôvodný hlavný závod na Patrónke zatia? upadal. Po roku 1935 tu pracovalo už len zhruba 200 zamestnancov. Výrobu v rokoch 1935 až 1937 postupne demontovali a presunuli do Považskej Bystrice. Osud Patrónky sa zav?šil v roku 1936, kedy správna rada Zbrojovky rozhodla o likvidácii fabriky.
Po zániku výroby však areál Patrónky neza?al pokojnejšiu kapitolu. Miesto odkúpil v roku 1937 zemský spolok, ktorý viedol Ústav pre zmrza?ených. Po vzniku Slovenského štátu zriadili v Patrónke prechodný tábor ur?ený pre Židov z Rakúska, ?iech a ?iasto?ne i zo Slovenska, ?akajúcich na vys?ahovanie do Palestíny.
Na rovnakom mieste za?iatkom marca 1942 vzniklo koncentra?né stredisko na zhromaž?ovanie a zara?ovanie židovských osôb do transportov. Od marca do októbra 1942 ich deportovali do koncentra?ných táborov v Auschwitze a v Lublinskej oblasti.
Zdroj feed teraz.sk
