Vlado Müller sa nezabudnuteľne predstavil vo filmoch Majster kat, Smrť šitá na mieru, Signum Laudis, alebo v televíznych projektoch Straty a nálezy, Chlap prezývaný Brumteles, Přátelé zeleného údolí či Alžbetin dvor. Divadelnú kariéru predstaviteľa Shakespearovho Othella predčasne ukončilo zranenie.
Vladislav (Vlado) Müller sa narodil 19. marca 1936 v Bratislave. Jeho matka zomrela pri pôrode, a tak prvé roky svojho života prežil u starej mamy v Ústí nad Labem. Po návrate do Bratislavy vyrastal a dospieval u otca, ktorý sa druhýkrát oženil.
V roku 1954 absolvoval odborný divadelný kurz pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Ešte v tom istom roku sa stal členom Krajového divadla v Nitre (dnešné Divadlo Andreja Bagara), v ktorom pôsobil do roku 1966 s dvojročnom prestávkou (1956 – 1958), keď si základnú vojenskú službu odkrútil ako herec vo vtedajšom Armádnom divadle v Martine. Od roku 1966 do roku 1990 bol členom Novej scény v Bratislave.
Na javisku stvárňoval prevažne chlapské typy, ktorým však nebolo cudzie ani citové či komediálne prežívanie reality. Z jeho divadelných rolí zarezonovali Bill Starbuck z Obchodníka s dažďom, Shakespearov Othello z rovnomennej hry alebo aj Shakespearov Petruccio zo Skrotenia zlej ženy. S divadlom sa herec rozlúčil po pracovnom úraze, keď sa počas jedného z predvianočných predstavení prepadol priamo na javisku a zlomil si bedrový kĺb. Na divadelné javisko sa už nevrátil.
Pred filmovou kamerou síce debutoval už v roku 1953 malou úlohu v snímke Josefa Macha Rodná zem, ale až Ján Kadár a Elmar Klos z neho spravili vyhľadávaného filmového herca, keď ho obsadili najprv do vojnovej drámy Smrt si říká Engelchen (1963) a o rok neskôr mu zverili hlavu postavu v snímke Obžalovaný, ktorý však neskôr z politických dôvodov skončil v trezore.
Kvalita Müllerovho herectva však ostala a prejavila sa v historickej dráme Paľa Bielika Majster kat (1966), v kultovom filme Juraja Jakubiska Kristove roky (1967), v satirickom príbehu Štefana Uhra Génius (1969) alebo v snímkach Martina Hollého ml. Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971).
Martin Hollý ml. zveril Müllerovi hlavnú postavu v dráme Smrť šitá na mieru (1979), v ktorej herec stvárnil majiteľa krajčírskeho salónu. Ten sa rozhodne najať pre seba vlastného vraha, aby pred bankrotom zachránil rodinu peniazmi zo životnej poistky.
Za jeho herecký vrchol sa považuje úloha kaprála Hoferika vo filme Signum laudis (1980) z obdobia prvej svetovej vojny, ktorý tiež režíroval Hollý ml. Ten za film dostal Zvláštnu cenu poroty na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch a za postavu Hoferika sa Müller stal víťazom čitateľskej ankety časopisu Film a divadlo o najpopulárnejšieho herca.
V 80. rokoch minulého storočia sa Müller predstavil v známych a divácky obľúbených filmových rozprávkach Martina Ťapáka Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982). Účinkoval aj v rozprávke Juraja Herza Galoše šťastia (1986) nakrútenej podľa príbehu Hansa Christiana Andersena.
Významné herecké príležitosti poskytla Müllerovi televízna obrazovka, na ktorej sa predstavil v mnohých filmov, seriáloch a inscenáciách. Medzi známe sa radí seriál Stanislava Párnického Straty a nálezy (1975), trojdielna inscenácia Americká tragédia (1976) toho istého režiséra, trojdielny životopisný film Igora Ciela Louis Pasteur (1977), inscenácia Jozefa Bednárika Staviteľ Solness (1984) alebo seriál Andreja Lettricha Alžbetin dvor (1986).
Televíznych divákov v celom Československu si získal postavou lesníka Horynu zo seriálu Přátelé Zeleného údolí, ktorý pripravila ostravská televízia v roku 1980. Na téme priateľstva medzi dospelým a dieťaťom bol postavený aj obľúbený film Franeka Chmiela Chlap prezývaný Brumteles (1982).
Posledný raz stál Müller pred kamerou v roku 1994, keď si spolu s Karolom Machatom a Ladislavom Chudíkom zahral v televíznej adaptácii prózy Stanislawa Stampfla s názvom Psí život, ktorú režíroval Franek Chmiel.
Müllerovou prvou manželkou bola herečka Eliška Müllerová, rodená Kováčiková, s ktorou sa zoznámil ešte v nitrianskom divadle a mal s ňou syna Richarda, známeho slovenského speváka a hudobníka. Druhýkrát sa oženil s tajomníčkou Činohry Nová scéna Beatrix Müllerovou.
Jeden z najobľúbenejších slovenských hercov získal cenu Trilobit (1964) za výkon vo filme Obžalovaný, Cenu Janka Borodáča (1978), titul Zaslúžilého umelca (1979) či cenu Zlatý krokodíl (1982) za televíznu tvorbu.
Vlado Müller zomrel 20. júna 1996 v nemocnici v Malackách.
Zdroje: https://sfu.sk/; Encyklopédia dramatických umení Slovenska 2 M-Ž, SAV, 1990
Zdroj feed teraz.sk
