Dokázal nakrúca? ?ierne komédie, rozmarné veselohry i vojnové drámy. Kultovou sa stala jeho snímka Spalova? mrtvol.
V stredu 4. septembra uplynie 90 rokov od narodenia režiséra, scenáristu, ale aj príležitostného herca Juraja Herza, jednej z najvýraznejších osobností ?eskej i slovenskej kinematografie.
Juraj Herz sa narodil 4. septembra 1934 v Kežmarku a do svojho rodného mesta sa rád vracal. „V Kežmarku vždy žili ved?a seba Nemci, Ma?ari a Slováci. Mal som preto ve?mi dobré skúsenosti s Nemcami. Ale ja nerozde?ujem ?udí pod?a národnosti, ale pod?a toho, ?i sú dobrí, alebo zlí. Myslím si totiž, že v každom národe sú aj takí aj takí,“ povedal pri jednej z návštev svojho rodiska.
Jeho rodi?ia boli židovského pôvodu a hoci po?as druhej svetovej vojny konvertovali na evanjelikov, napokon ich deportovali do koncentra?ného tábora v Ravensbrücku. Ich syn sa ako desa?ro?ný dostal do Sachsenhausenu.
Po vojne sa rodina vrátila do Kežmarku. Juraj Herz študoval na miestnom gymnáziu. Mal dvoch mladších bratov a ich otec si prial, aby sa zo synov stali poštári. Mladého Juraja Herza aj presved?il, avšak tento pokus vydržal jeden de?, ke? ho ve?er z pošty v ?ubici vyhodili.
Juraj Herz absolvoval štúdium v odbore fotografia na Umelecko-priemyselnej škole v Bratislave (1954). V tom istom roku úspešne zložil herecké skúšky na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Rektor Janko Borodá? mu však oznámil, že ho nemôžu prija? pre jeho výzor, pretože by nemal z vtedajšieho hereckého repertoáru ?o hra?.
Odišiel do Prahy, kde vyštudoval réžiu a bábkoherectvo na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU). Krátko pôsobil ako herec a režisér divadla Semafor (1960 – 1961), neskôr bol asistentom réžie a režisérom Filmového štúdia na Barrandove v Prahe.
V roku 1965 nakrútil svoj režijný debut, stredometrážny film Sb?rné surovosti. Prvý celove?erný film, kriminálny príbeh Znamení raka, dokon?il o rok neskôr. V roku 1968 nakrútil snímku Spalova? mrtvol na základe rovnomennej novely Ladislava Fuchsa. Tragický no ?iernym humorom okorenený príbeh riadite?a krematória, ktorý sa cez fanatizmus a vieru vo vlastnú výnimo?nos? prerodí v horlivého stúpenca nacistickej ideológie, zarezonoval aj v?aka fenomenálnemu hereckému výkonu Rudolfa Hrušínskeho.
V ?eskoslovensku putoval rovno do trezoru, no v zahrani?í zaujal na viacerých festivaloch. „Bol rok 1968 a ja som mal úplnú slobodu nakrúti? ho tak, ako som chcel. Nikto mi do toho nehovoril, žiadni komunistickí dramaturgovia, takže od za?iatku do konca je to môj film,“ vyjadril sa Juraj Herz s odstupom ?asu.
Za televízny film Sladké hry minulého leta (1969) pod?a poviedky Guya de Maupassanta získal Herz cenu Zlatá nymfa a Grand Prix z Medzinárodného televízneho festivalu v Monte Carlo. Medzi protagonistami romantického príbehu môžu diváci dodnes obdivova? Milana Lasicu a Júliusa Satinského i plejádu ?alších slovenských hercov vrátane nehere?ky Jany Plichtovej v hlavnej úlohe.
Drámu Petrolejové lampy (1971) premietali na Filmovom festivale v Cannes, rovnako priaznivý ohlas mal aj Herzov hororový príbeh Morgiana (1972), v ktorom sa hlavnej dvojúlohy ujala Iva Janžurová. Komédiu Holky z porcelánu (1974) nakrútil Herz pod hrozbou, že mu zakážu filmova?, pokia? neurobí film o robotníckej triede. Schva?ovacia komisia však s výsledkom nebola spokojná – vytkla režisérovi, že z robotní?ok urobil ?ahké ženy a film zachránila pred zákazom až výborná návštevnos? v kinách.
V roku 1975 nakrútil detektívku Holka na zabití a o rok neskôr drámu Den pro mou lásku. V roku 1978 dokon?il rozprávkové príbehy Panna a netvor a Deváté srdce. K hororovému žánru sa vrátil v roku 1981 snímkou Upír z Feratu, v tom istom roku nakrútil aj bláznivú komédiu Buldoci a t?ešn?.
Stredoveký príbeh Straka v hrsti (1983) zaujal aj v?aka hudbe Michaela Kocába a Michala Pavlí?ka – skupina Pražský výb?r dokonca takto nazvala aj svoj debutový album. S Kocábom ako autorom hudby Herz spolupracoval aj na filme Sladké starosti (1984), ktorý sa stal jednou z najob?úbenejších slovenských komédií – i v?aka hereckým výkonom Emila Horvátha mladšieho ?i Andreja Hryca.
Pod tlakom komunistického režimu Herz v roku 1987 emigroval do Nemecka. Nakrútil klasické a moderné filmové rozprávky Žabí krá? (1991), Hloupá Augustína (1993), Císa?ovy nové šaty (1993). Viac sa však venoval tvorbe dokumentárnych a televíznych filmov a seriálov pre zahrani?né spolo?nosti. Medzi jeho posledné snímky patrí horor T.M.A. (2009) a film Habermann?v mlýn (2010) nominovaný na ?eského leva. Jeho posledným dielom bol krátky film ?estný ob?an v rámci celove?erného filmu Slovensko 2.0 (2014).
?estné ob?ianstvo Kežmarku získal v roku 2009 a prevzal si ho po dvoch rokoch na podujatí spojenom s premietaním filmu Habermann?v mlýn v kežmarskom kine – ?o bol úspech aktivít ?lenov kežmarského filmového klubu na ?ele s Borisom Švirlochom.
Juraj Herz bol ?lenom Európskej filmovej akadémie a za svoje dielo získal množstvo cien doma i vo svete. Od prezidenta SR Andreja Kisku si 9. januára 2017 Juraj Herz prevzal štátne vyznamenanie, Rad Bieleho dvojkríža II. triedy.
V posledných rokoch žil v Prahe, jeho partnerkou bola ?eská here?ka Tereza Pokorná. Režisér Juraj Herz zomrel 8. apríla 2018.
Zdroj feed teraz.sk
