Predstavil sa vo vyše 40 filmoch, vo vyše 200 televíznych inscenáciách a stvárnil 120 divadelných postáv. Pamätnými sa stali aj jeho filmové úlohy v snímkach Vyšší princíp, Š?astie príde v nede?u, Medená veža ?i Orlie pierko. Pre jeho výzor a herecký prejav ho prirovnávali k Gérardovi Philipovi, ktorého mal v roku 1959 nahradi?, ke? francúzska filmová hviezda ne?akane umrela po?as nakrúcania.
Ivan Mistrík sa narodil 15. októbra 1935 v Bratislave. ?as? detstva prežil v T?ní pri Zvolene, kam jeho otec doviedol rodinu, aby ju ochránil pred nástrahami druhej svetovej vojny. Okrem neho sa rodi?ia starali aj o jeho bratov, staršieho Viliama a mladšieho Jána, ktorý dodnes pôsobí ako herec.
Po návrate do Bratislavy Ivan Mistrík úspešne absolvoval v roku 1946 konkurz do Detskej rozhlasovej družiny. V?aka prirodzenému hereckému talentu už o rok neskôr debutoval v ?inohre SND, kde ako 12-ro?ný stvárnil S?opku v hre Nikolaja Pogodina Kreme?ský orloj. V SND sa predstavil aj v úlohe Jánošíka ako chlapca v dramatizácii diela Jána Bottu Smr? Jánošíkova, alebo si spolu s bratom Jánom zahral v predstavení Rok na dedine.
V roku 1949 sa rozhodol pre štúdium herectva, odišiel z gymnázia a urobil prijímacie skúšky na bratislavské Štátne konzervatórium. Štúdium v druhom ro?níku prerušil z rodinných dôvodov a zamestnal sa ako kultúrno-propaga?ný referent v Slovnafte. Zakrátko však zo Slovnaftu odišiel a v rokoch 1951 – 1952 pôsobil v Dedinskom divadle, ?o bolo profesionálne ?inoherné zájazdové divadlo ur?ené pre slovenský vidiek so sídlom v Bratislave. Po 13 mesiacoch z Dedinského divadla odišiel a nasledujúce dve sezóny strávil v Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. V rokoch 1953 – 1966 bol ?lenom bratislavskej Novej scény.

Divadelnú kritiku výrazne zaujal v roku 1965 postavou knieža?a Myškina v dramatizácii Dostojevského románu Idiot. Postavu stvárnil ako hos?ujúci herec SND, ale knieža Myškin mu napokon priniesol stály angažmán v ?inohre SND, kde pôsobil v rokoch 1966 – 1982. Po?as pôsobenia na prvej scéne slovenského divadla stvárnil desiatky postáv, v ktorých sa prezentoval typickým civilným herectvom, ktoré teoretici pomenovali „mistríkovstvo“.
Nemenej úspešná bola aj jeho kariéra vo filme a televízii. Pred filmovou kamerou debutoval v roku 1950 v komédii Kozie mlieko režiséra Ondriša Jariabka. Menšie úlohy stvárnil v snímke Mladé srdcia (r. Václav Kubásek, 1952), v poviedkovom filme ?ert nespí (r. Peter Solan, František Žá?ek, 1956), alebo v dráme Pa?a Bielika Štyridsa?štyri (1957).
V roku 1958 sa predstavil v jednej z hlavných úloh v legendárnej komédii Jána Lacka Š?astie príde v nede?u. V snímke o troch kamarátoch, ktorých ve?kou váš?ou je podáva? športku, si zahral po boku Antona Mrve?ku a Mariána Kleista staršieho. ?alšiu hlavnú úlohu stvárnil v dráme Ji?ího Weissa Rómeo, Júlia a tma (1959). V tom istom roku sa objavil aj v dráme Pa?a Bielika Kapitán Daba?.
S rokom 1959 sa viaže aj udalos?, v?aka ktorej sa mohol Mistrík zaradi? medzi filmové hviezdy európskeho formátu. Po?as nakrúcania jedného z filmov totiž zomrel slávny francúzsky herec Gérard Philipe a ako náhradníka si francúzsky filmári vybrali práve Mistríka. Jeho cestu však zastavili vtedajší „mocipáni“ z Filmexportu, ktorí mu zakázali vycestova? do Paríža.
Mistríkovo sklamanie o rok neskôr trochu vyvážila hlavná úloha v legendárnej dráme Ji?ího Krej?íka Vyšší princíp. Odohráva sa v Prahe po?as tzv. heydrichiády, ke? za nevinný žart popravia troch študentov maturitného ro?níka.
V 60. rokoch minulého storo?ia ú?inkoval aj v úspešných televíznych filmoch Smr? sa volá Engelchen (1960), Sám vojak v poli (1964), M?tvi nespievajú (1965) a v Balade o siedmich obesených (1968), s ktorou sa tiež viažu peripetie s vtedajšou totalitnou mocou v ?eskoslovensku. Televízny film, ktorý režíroval Martin Hollý, vyhral síce prestížne ocenenie na filmovom festivale v Cannes, ale skon?il v trezore, lebo v auguste roku 1968 vtrhli na územie ?eskoslovenska vojská Varšavskej zmluvy na ?ele so Sovietskym zväzom.
Hollý však potom s Mistríkom nakrútil dva dnes už kultové filmy o slobodomyse?ných tatranských chatároch Medená veža (1970) a Orlie pierko (1971). V snímkach o chlapskom priate?stve si Mistrík zahral po boku Štefana Kvietika, Ivana Rajniaka, Emílie Vášáryovej, Michala Do?olomanského, Vlada Müllera ?i Júliusa Vašeka.
V 70. rokoch minulého storo?ia ú?inkoval Mistrík aj v divácky ob?úbených seriáloch Parížski mohykáni (1971), Vivat Be?ovský (1975) alebo Útek zo zlatej krajiny (1977). Jeho herecké kvality ocenili v roku 1977 titulom zaslúžilý umelec a v 1981 Cenou Andreja Bagara.
Úspešný a ob?úbený herec prežíval v súkromnom živote drámy. Prvá manželka, tiež here?ka, Helena Kollátová, s ktorou mal dvoch synov, ne?akane zomrela po?as ich spolo?nej dovolenky v zahrani?í. Druhé manželstvo uzavrel s Máriou Klesniakovou, mali spolu syna, avšak Ivan Mistrík spáchal 8. júna 1982 samovraždu. Mal vtedy iba 46 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
