Peter Gažo stvárnil aj množstvo postáv vo viacerých slovenských divadlách v Bratislave, Spišskej Novej Vsi či v Prešove. Najplodnejšiu hereckú kariéru však prežil ako člen činohry Štátneho divadla, dnes Národného divadla Košice. Predstavil sa aj v televízii a vo filme. V piatok 7. novembra uplynie od narodenia divadelného, filmového, rozhlasového a televízneho herca 90 rokov.
Peter Gažo sa narodil 7. novembra 1935 v obci Liptovský Peter, ktorá je už súčasťou Liptovského Hrádku. Maturoval v roku 1954 na Priemyslovej filmovej škole v českých Čimeliciach. Divadelnú hereckú kariéru začal v Dedinskom divadle, čo bolo profesionálne činoherné zájazdové divadlo určené pre slovenský vidiek so sídlom v Bratislave, v ktorom pôsobil v rokoch 1954 – 1959. V rokoch 1959 – 1963 bol členom Krajského divadla v Spišskej Novej Vsi, odkiaľ prešiel do Divadla Jonáša Záborského v Prešove, v ktorom strávil jeden rok.
Na javisku košickej činohry Štátneho divadla, dnešného Národného divadla Košice, kde strávil najplodnejšie divadelno-herecké obdobie, začal účinkovať v roku 1964. Ako popredný člen košickej činohre, ktorej v roku 1994 aj šéfoval, pôsobil do roku 2001. Na košickej scéne stvárňoval veľké roly – bol Rytierom Des Grieux z Nezvalovej Manon Lescaut, Arthurom z Mrožkovho Tanga, Cyranom de Bergerac z Rostandovej hry, ale aj Nilom z Gorkého Meštiakov, Bačom Mišom zo Stodolovej Bačovej ženy, alebo Matejom Belom zo Solovičovej hry Zvon bez veže. Účinkoval aj v operetných a muzikálových predstaveniach.
Predstavil sa aj pred televíznou a filmovou kamerou, zahral si vo filmoch či televíznych projektoch V tieni vlkov (1971), Javor a Juliana (1972), Rozdelení (1976), Muž nie je žiadúci (1983), alebo Opojenie z premeny (1998). Vďaka charakteristickému hlasu sa uplatnil tiež v dabingu.
Celoslovenskú popularitu mu však prinieslo účinkovanie v humoristickej rozhlasovej relácii Ma-ra-tóóón, ktorú vysielalo košické štúdiou Slovenského rozhlasu s jednou prestávkou viac ako tri desiatky rokov. Zvučka Ma-ra-tóóónu zaznievala v rozhlasovom éteri dvoch etapách. Najprv v rokoch 1966 – 1991 každú sobotu, a potom v rokoch 1994 – 2008 raz do mesiaca v nedeľu. Spolu s Gažom v tomto obľúbenom programe účinkoval Ján Kado, občianskym menom Ján Dudra a neskôr sa k ním pripojila herečka Elena Kleisová.
História Ma-ra-tóóónu sa začala písať už v lete 1965, keď sa pripravovala nová vysielacia štruktúra Slovenského rozhlasu. A v jej rámci bolo treba vytvoriť zábavnú reláciu, ktorá by sa vysielala vždy v sobotu popoludní. Voľba padla na Košice a na tandem Kado-Gažo.
Na relácii sa podieľali aj redaktor Andrej Leňo a režisér Martin Hruška. Hudobnú spoluprácu mal na starosti František Gomolčák. Neskôr reláciu redakčne pripravovali Marián Bednár a Pavol Sobota. Prvá časť týždenníka úsmevného slova a populárnej hudby zaznel v sobotu 8. januára 1966 o 13.10 h.
Reláciu napĺňali scénky, aforizmy či vtipy z pera známych humoristov Milana Lechana, Alojza Čobeja, Tomáša Janovica či Petra Gregora. Obľúbené boli rubriky Dnes to začne Elena, Monológ pre Petra alebo Monológ pre Jana, Gažo kontra Kado, a rodinné dialógy Ďurko a ocko.
Ako týždenník skončil Ma-ra-tóóón v roku 1991, ale v roku 1994 sa opäť dostal do vysielania, ale už ako mesačník, pričom sa vysielal každú prvú nedeľu v mesiaci. Protagonistami relácie zostali Kado a Gažo, redaktorom bol Andrej Lukáč a o réžiu sa staral Tibor Gallo.
V roku 2004 dostal herec Peter Gažo cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo. Zomrel 7. októbra 2008 v Košiciach, mesiac pred svojimi 73. narodeninami.
Zdroj feed teraz.sk
