Do vesmíru sa dostal ako ú?astník letov kozmických lodí Gemini 9, Apollo 10 a Apollo 17. Vo vesmíre strávil takmer 570 hodín, pri?om v roku 1972 ako kapitán Apolla 17 uskuto?nil aj výstup na povrch Mesiaca.
Eugene Andrew Cernan sa narodil 14. marca 1934 v Chicagu. Jeho starí rodi?ia, Štefan a Anna ?er?anovci, pochádzali z obce Vysoká nad Kysucou a v roku 1903 odišli s tisíckami iných vys?ahovalcov do Spojených štátov amerických (USA). Usadili sa v Chicagu a o rok neskôr sa im narodil syn Andrew, ktorý si za manželku vzal diev?a ?eského pôvodu Rozáliu Cihlá?ovú. Spolu s ?ou mal syna, budúceho svetoznámeho astronauta.
Univerzitné vzdelanie nadobudol Eugene Andrew Cernan na Purdueovej univerzite, ktorú ukon?il v roku 1956 ako elektrotechnický inžinier. Vojenskú službu si odslúžil v námorných silách ako pilot na lietadlových lodiach. V roku 1961 odišiel do Monterey na vysokú školu vojnového námorníctva, kde absolvoval postgraduál z leteckého inžinierstva.
V rokoch 1956 – 1976 nalietal viac ako 5000 letových hodín, vä?šinu na prúdových lietadlách. ?lenom oddielu astronautov Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) bol v rokoch 1963 – 1976.
Do vesmíru letel trikrát. Ako pilot na kozmickej lodi Gemini 9 sa v roku 1966 stal tretím ?lovekom, ktorý vystúpil do otvoreného vesmíru. O tri roky neskôr bol Cernan pilotom misie Apollo 10, ktorá sa k Mesiacu priblížila na vzdialenos? 15 kilometrov. Tento let poslúžil ako generálka pre nasledujúci historický let Neila Armstronga a Buzza Aldrina, ktorí ako ?lenovia misie Apollo 11 prví vykro?ili na povrch Mesiaca.
Tretí vesmírny let absolvoval Cernan v roku 1972 ako velite? Apolla 17 v rámci ?alšej misie na Mesiac. D?a 14. decembra 1972 vystúpil na povrch Mesiaca, pri?om okrem iného do mesa?ného prachu prstom napísal meno svojej dcéry, ako dar?ek k jej narodeninám. Pri celkovo troch výstupoch strávil priamo na povrchu Mesiaca 22 hodín a štyri minúty.
S jeho vesmírnou misiou sa spája aj vlajka vtedajšieho ?eskoslovenska, ktorú dopravil na povrch Mesiaca. Po návrate z misie sa ju pokúšal venova? ?eskoslovensku, ale vtedajší režim reprezentovaný komunistickou stranou mu to neumožnil. Podarilo sa to až v roku 1974 pri jeho prvej návšteve ?eskoslovenska, ke? sa zú?astnil na ve?trhu v bratislavskej Inchebe, kde mali Ameri?ania expozíciu.
Po?as tejto prvej návštevy požiadal cez ve?vyslanectvo USA v ?eskoslovensku o stretnutie s niekým, komu by vlajku odovzdal. Vlajky sa napokon ujal riadite? Astronomického ústavu ?eskoslovenskej akadémie vied (?SAV) Luboš Perek. Ten ju nechal umiestni? v kopule ?alekoh?adu na observatóriu v Ond?ejov?. O dva roky však Perek skon?il vo funkcii riadite?a a legendárna vlajka skon?ila v depozite, odkia? sa dostala až po roku 1989.
Od septembra 1973 pôsobil Cernan v pozícii osobitného asistenta projektového manažéra programu Apollo v Johnsonovom vesmírnom centre v USA. Pomáhal plánova?, projektova? a vyhodnocova? spolo?nú americko-sovietsku misiu Apollo-Sojuz a pôsobil aj ako vyjednáva? v priamych rokovaniach so Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) v súvislosti s projektom Apollo-Sojuz. V júli 1976 odišiel po viac ako 20 rokoch z americkej armády do dôchodku a ukon?il aj prácu v NASA.
Druhýkrát navštívil Slovensko v roku 1994, ke? mu prezident SR Michal Ková? odovzdal štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. Na pôde Slovenskej akadémie vied (SAV) si prevzal aj Zlatú medailu SAV.
Na tretej návšteve Slovenska v septembri 2004 slávnostne otvoril výstavu farebných fotografií zhotovených po?as letu v roku 1972. Expozíciu, tvorilo 15 ve?korozmerných a 54 menších záberov z prípravy i letu na Mesiac, pochádzajúcich z archívu NASA v Houstone. Stretol sa aj s prezidentom Ivanom Gašparovi?om a na pôde Slovenskej technickej univerzity mu udelili ?estný titul. Kysucké múzeum v ?adci mu zasa venovalo ?estné miesto v galérii osobností Kysúc.
Eugene Andrew Cernan zomrel 16. januára 2017 v Houstone vo veku 82 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
