Za celej existencie spolo?nej republiky boli len štyria Slováci predsedami vlády, ?alší traja boli Viliam Široký, Jozef Lenárt a Marián ?alfa. Milan Hodža bol novinár, publicista a aj jeden z prvých propagátorov myšlienky európskej integrácie. Na Slovensku sa však jeho prínos dlho zatajoval. Ovládal sedem jazykov a následník rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand d’Este si ho vybral ako jediného Slováka do svojho tímu poradcov.
Milan Hodža sa narodil v rodine evanjelického farára 1. februára 1878 v Su?anoch ne?aleko Martina, centra vtedajšej slovenskej vrcholovej politiky. Jeho otec Ondrej bol brat významného predstavite?a štúrovskej generácie – jedného z vodcov Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 a ?lena Slovenskej národnej rady – Michala Miloslava Hodžu.
Milan Hodža vyštudoval právo v Budapešti a v Kluži (Rumunsko), slavistiku a dejiny vo Viedni, kde aj obhájil doktorát. Pracoval v Slovenských listoch (1897 – 1898), bol spravodajcom v Budapester Abendblatte (1898 – 1899), stál pri zrode Slovenského denníka (1900 – 1901, 1910 – 1915, 1918 – 1938). Svoju politickú kariéru za?al ako poslanec (1905 – 1910) vo vtedajšom uhorskom parlamente.
V roku 1919 založil Slovenskú ro?nícku jednotu, z ktorej sa neskôr vytvorila Slovenská národná a ro?nícka strana. Po vzniku Republikánskej strany po?nohospodárskeho a maloro?níckeho ?udu, do ktorej sa zlú?ili agrárne strany vtedajšej ?SR, sa v roku 1922 stal podpredsedom jej slovenského výkonného výboru.
Po vzniku prvej ?SR pôsobil na rôznych politických pozíciách. Najprv ako splnomocnený zástupca ?eskoslovenskej vlády v Budapešti. Od roku 1919 viedol viaceré ministerstvá: ministerstvo zjednotenia zákonov a organizácií (1919 – 1920), ministerstvo po?nohospodárstva (1922 – 1925), ministerstvo školstva (1926 – 1929), krátko aj ministerstvo zahrani?ných vecí (1935 – 1936).
Premiérom sa stal štyri roky pred za?iatkom druhej svetovej vojny. Jeho menovanie však nebolo bezproblémové. Hodža, ktorý bol hlavným reprezentantom agrárnej strany, pris?úbil, že sa ako premiér bude venova? aj potrebám priemyslu a sociálneho prostredia. Krátko po jeho menovaní došlo k výmene prezidenta. Od vzniku republiky až do roku 1935 stál na ?ele Tomáš Garrigue Masaryk. Ten 14. decembra odstúpil zo zdravotných dôvodov a do 18. decembra 1935 bol úradujúcom prezidentom Hodža. Masaryka v úrade nahradil Edvard Beneš a jeho kandidatúru podporil aj Hodža.
Po zvolení Beneša za prezidenta viedol Hodža krátko i rezort diplomacie. Dostal pozíciu, o ktorú mal záujem od vzniku ?SR. Túto príležitos? využil na rokovania o hospodárskej a politickej spolupráci s politikmi štátov strednej Európy. Cie?om jeho „stredoeurópskeho plánu“ bolo získa? na hospodársku a politickú spoluprácu štáty Malej dohody (okrem ?SR ešte Juhoslávia a Rumunsko), ako aj Rakúsko i Ma?arsko, a sformova? tak vz?ah „strednej Európy“ (ako priestoru medzi Nemeckom a Ruskom) k ve?mociam, predovšetkým k Nemecku, Taliansku a Sovietskemu zväzu.
Ako jeden z mála rozpoznal nebezpe?enstvo ruského bo?ševizmu i nemeckého národného socializmu, odmietal sa orientova? na ktorúko?vek z týchto strán a vyzýval na obranu proti nim práve formou užšej stredoeurópskej spolupráce. Zhodnotenie Hodžových rokovaní z januára a februára 1936 však nebolo priaznivé. Hlavnou prekážkou jeho „stredoeurópskeho plánu“ bola jednozna?ne nemecká zahrani?ná politika, ke?že Berlín sa už pripravoval na rozhodný mocenský prienik do strednej Európy.
V septembri 1938, po ?alších neúspešných rokovaniach so Sudetonemeckou stranou a Hlinkovou Slovenskou ?udovou stranou, bola jeho vláda donútená prija? berchtesgadenské ultimátum, ?o viedlo k jej pádu. Po Mníchovskej dohode emigroval do Švaj?iarska, potom do Francúzska a istý ?as žil aj v Británii.
Beneš ho v novembri 1940 v Londýne vymenoval za podpredsedu exilovej Štátnej rady. Neskôr mal s ním nezhody, lebo Hodža bol za obnovenie ?SR, ale požadoval právo Slovákov stara? sa o svoje veci samostatne, s výnimkou zahrani?nej politiky, vojska, financií, obchodu a dopravy, kde sa malo pod?a neho postupova? spolo?ne. Tento spor i zdravotné problémy ho v roku 1941 prinútili odís? do Spojených štátov. V USA sa aktivizoval v krajanských spolkoch a na?rtával projekt povojnovej federácie stredoeurópskych štátov so zna?nou úlohou USA v tomto priestore. Projekt nezískal podporu.
Hodža zomrel náhle 27. júna 1944 na Floride v meste Clearwater vo veku 66 rokov. Jeho telesné pozostatky previezli do Chicaga, kde ho pochovali na ?eskom národnom cintoríne. Vo svojej poslednej vôli však vyjadril želanie, aby ho pochovali na Slovensku, v rodnom Turci. Hodžove telesné pozostatky boli uložené na Národnom cintoríne v Martine až 27. júna 2002.
Milan Hodža bol nosite?om najvyšších štátnych vyznamenaní z Francúzska, Po?ska, Juhoslávie a Rumunska. Rozsiahla písomná pozostalos?, ktorú po sebe zanechal, je sú?as?ou základov modernej slovenskej politológie ako samostatnej vednej disciplíny. Vo svojom diele však uplat?uje aj h?adiská sociologické, národohospodárske, demografické aj geopolitické.
Zdroj feed teraz.sk
