Vznikla v Paríži ako vrcholný orgán slovenského zahrani?ného odboja a na jej ?elo sa postavil Milan Hodža, bývalý predseda ?eskoslovenskej vlády a štyri dni dokonca aj prezident ?eskoslovenska po smrti Tomáša Garrigua Masaryka.
Hodža bol síce za obnovenie ?eskoslovenska, ale na zásade práva Slovákov stara? sa o svoje veci samostatne, s výnimkou zahrani?nej politiky, vojska, financií, obchodu a dopravy, kde sa malo postupova? spolo?ne. V snahe vyhnú? sa obvineniam zo separatizmu, transformoval Hodža za?iatkom roka 1940 SNR na ?esko-Slovenskú národnú radu (?-SNR) a na spoluprácu pribral aj nieko?kých ?echov nespokojných s politikou prezidenta v exile Edvarda Beneša.
Na ustanovujúcej schôdzi Hodža kritizoval neustanovenie do?asnej vlády, nedostato?né zastúpenie Slovákov v ?eskoslovenskom národnom výbore a odmietanie spolupráce so slovenskými politikmi. Ustanovenie ?-SNR Hodža oficiálne oznámil Benešovi 6. februára 1940 a vyzval ho na rokovanie o spolupráci. Beneš to však odmietol a zo sporu vyšiel ví?azne. Hodža sa následne stiahol a od roku 1941 pôsobil v USA.
Dejiny slovenského parlamentarizmu úzko súvisia so zápasom Slovákov o národnú identitu a štátnu suverenitu. V júli revolu?ného roka 1848 za?ali poprední predstavitelia slovenského národnopolitického hnutia pripravova? prvé ozbrojené povstanie Slovákov. Koncom augusta a za?iatkom septembra sa všetci jeho hlavní organizátori stretli vo Viedni.
V novovznikajúcom zbore dobrovo?níkov, ktorý mal tvori? jadro povstaleckých ozbrojených síl, boli okrem Slovákov aj príslušníci iných národov. Spomedzi nich najvä?šiu skupinu predstavovali študenti z ?iech a Moravy.
Prvá SNR sa sformovala v d?och 15. a 16. septembra 1848 vo Viedni na zhromaždení približne 200 organizátorov povstania a príslušníkov zboru. Politickými predstavite?mi SNR boli Jozef Miloslav Hurban, ?udovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Za jej vojenských ?lenov zvolili Bed?icha Bloudka, ktorý sa stal vojenským velite?om zboru a Františka Zacha, ná?elníka štábu.
SNR sa stala aj prvým slovenským vrcholným politickým orgánom, ktorý sa postavil na ?elo ozbrojeného odporu proti ma?arskej nadvláde a bojoval za národné požiadavky Slovákov. Jej programové ciele boli sformulované v máji 1848 v Žiadostiach slovenského národa.
Dobrovo?nícky zbor, ktorý pozostával z asi 300 mužov, opustil Viede? 17. septembra 1848. Pri prechode moravských hraníc ho posilnilo ?alších približne 150 mužov. Na Slovensko dorazila ozbrojená jednotka 18. septembra. Pridávali sa k nej miestni obyvatelia, ?ím sa zbor rozrástol na nieko?ko tisíc mužov.
O de? neskôr SNR vypovedala poslušnos? ma?arskej vláde a vyzvala na celonárodné povstanie. Dobrovo?níkom sa podarilo postupne odzbrojova? vojenské posádky, ale 28. septembra 1848 po bojoch s uhorskou domobranou a cisárskymi vojskami povstalecké jednotky ustúpili opä? za rieku Morava.
Po septembrovom slovenskom povstaní predstavitelia SNR rozhodli v rokoch 1848 – 1849 organizova? už len výpravy slovenských dobrovo?níkov za?lenených do rakúskej armády pod rakúskym vojenským velením. Za?ali sa v decembri 1848, pri?om slovenský dobrovo?nícky zbor rozpustili v novembri 1849. V tom istom roku na jese? skon?ila svoju ?innos? aj prvá SNR.
zdroj: www.sav.sk
Zdroj feed teraz.sk
