V piatok 23. augusta uplynie 85 rokov od podpísania Zmluvy o neúto?ení medzi Nemeckom a Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR), známej ako Pakt Ribbentrop – Molotov.
Hoci dokument podpísali v Moskve 23. augusta 1939 za prítomnosti Stalina ministri zahrani?ných vecí nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu Joachim von Ribbentrop a Via?eslav Molotov, bol to práve Stalin, ktorý spolu s Hitlerom zosnoval litery dohody.
Dokument pozostával zo siedmich ?lánkov a hovoril o vzájomnom nenapadnutí po obdobie desiatich rokov. Obsahoval dohodu o konzultáciách, nezapojení sa do zoskupení nepriate?ských druhej strane a ochotu rieši? sporné otázky arbitrážou.
Samotný pakt o neúto?ení však nebol z?aleka taký podlý a potupný ako prísne tajný štvorbodový dodato?ný protokol, v ktorom si obidve mocnosti rozdelili sféry vplyvu vo východnej Európe.
Stalin si po?as moskovskej návštevy šéfa nemeckej diplomacie Ribbentropa pripíjal „na führerovo zdravie“. Kruté vytriezvenie prišlo 22. júna 1941, ke? fašistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz a za?ala sa ve?ká vlastenecká vojna, ktorá stála krajinu 26 miliónov obetí.
Hitler vnímal od za?iatku nemecko-sovietsky pakt o neúto?ení ako taktický manéver a neplánoval ho dodržiava? po?as desiatich rokov. Totiž pred tým, ako napadne Sovietsky zväz a na jeho území vytvorí ‚životný priestor‘ (Lebensraum) pre Nemcov, nechcel vytvára? dva fronty. Najskôr mal v pláne doby? Po?sko a porazi? Francúzsko i Spojené krá?ovstvo a až potom zaúto?i? na Sovietsky zväz.
Devä? dní po podpísaní paktu Ribbentrop – Molotov napadlo Nemecko 1. septembra 1939 Po?sko. Za?ala sa druhá svetová vojna. O necelé tri týždne neskôr – 17. septembra – podnikol Sovietsky zväz inváziu do Po?ska. Nasledovalo jeho historicky štvrté delenie a Po?sko ako štát prestalo fakticky existova?.
Niektorí historici poukazujú na to, že je pozoruhodné, ako sa na litere dokumentu dohodli dve dovtedy proti sebe nezmierite?ne stojace ideológie. Na jednej strane to bol nacionálny socializmus, ktorý ozna?oval Sovietsky zväz ako pevnos? európskeho bo?ševizmu, a na strane druhej sovietsky komunizmus, ktorý opisoval Nemecko ako najagresívnejšiu krajinu na svete, inklinujúcu k rozpútaniu imperialistickej vojny. Hitler a Stalin mali však predsa len nie?o spolo?né – oboch spájala nenávis? k západnej demokracii.
Via?eslav Molotov do konca svojho života, zomrel v roku 1986, existenciu tajného protokolu popieral. Až v decembri 1989 Zjazd ?udových poslancov Sovietskeho zväzu priznal, že tajné protokoly boli podpísané v rozpore s právnymi normami, ke?že zasahovali do suverenity i nezávislosti tretích krajín. Preto ich poslanci od okamihu podpísania vyhlásili za právne neudržate?né a neplatné. Aj dnes ale niektorí ruskí historici zastávajú názor, že pakt z roku 1939 mal „mierumilovný charakter“.
Zdroj:
https://www.dw.com/ru/stalin-i-gitler-ot-pakta-do-vojny/a-4580795
https://encyclopedia.ushmm.org/content/ru/article/german-soviet-pact
Liddell Hart: D?jiny druhé sv?tové války (2000)
Zdroj feed teraz.sk
