Základné predpoklady na vznik SNP vytvorilo zjednotenie rozhodujúcich odbojových síl, ku ktorému došlo pred koncom roka 1943 vznikom ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR).
Na porade ilegálnej SNR a predstavite?ov odbojových skupín v slovenskej armáde sa 27. apríla 1944 ustanovilo Vojenské ústredie (VÚ) ako ústredný orgán príprav SNP. Velite?om VÚ bol poverený podplukovník Ján Golian. Stretnutie sa uskuto?nilo na Velite?stve pozemného vojska v Banskej Bystrici, ktorého bol Golian ná?elníkom.
Jej aktívnou organizátorskou ?innos?ou sa protifašistický odboj na Slovensku dostal do novej etapy, do obdobia príprav ozbrojeného povstania, ktorého hlavnou silou mala by? armáda. V tom ?ase už boli v rôznych skupinách do odboja zapojení viacerí vysokí dôstojníci.
„Najaktívnejšou bola skupina dôstojníkov zoskupená okolo podplukovníkov Jána Goliana, Mikuláša Ferjen?íka, Mirka Vesela a Dezidera Kišša – Kalinu. Pred koncom druhej dekády marca 1944 od nej ?eskoslovenské Ministerstvo národnej obrany v Londýne dostalo správu, že koncom januára 1944 sa na Slovensku medzi vojakmi skon?il zjednocovací proces, ale vojenská skupina je bez velite?a,“ povedal pre TASR vojenský historik Jozef Bystrický, ktorý sa dlhodobo zaoberá dejinami druhej svetovej vojny s dôrazom na ?eskoslovenský vojenský zahrani?ný odboj.
Ako historik podotkol, v tejto súvislosti správa obsahovala aj informáciu, že Golianova skupina rešpektuje, že velite? vojenských príprav na povstanie má by? ustanovený ?eskoslovenskou vládou v Londýne, a teda vrchným velite?om ?eskoslovenskej brannej moci prezidentom Edvardom Benešom. Spolu s tým obsahovala aj návrh, aby bol za velite?a vymenovaný generál Štefan Jurech.
„Tento návrh však nebol akceptovaný a 23. marca 1944 minister národnej obrany generál Sergej Ingr na Slovensko odoslal správu, že prezident republiky poveril do?asným vedením vojenských akcií Jána Goliana. Oficiálne ustanovenie Goliana velite?om vojenských príprav povstania oznámil Ingr na Slovensko až 14. mája 1944, teda v ?ase kedy už existovalo Vojenské ústredie spolupracujúce so SNR,“ pripomenul pre TASR historik Bystrický.
V rámci vojenských príprav povstania sa VÚ usilovalo predovšetkým zabezpe?i? ú?as? armády ako celku. Vybudovalo konšpiratívnu sie? spolupracovníkov z radov spo?ahlivých dôstojníkov a v ?o najširšom okruhu pripravovalo vojenské a organiza?né predpoklady povstaleckého vystúpenia a precizovalo jeho plán.
Na plnenie týchto úloh využívali ?lenovia VÚ svoje velite?ské funkcie aj napriek prísnej kontrole z nemeckej strany. Vojenské ústredie uznávalo kompetencie londýnskej exilovej vlády aj domáceho odbojového centra – SNR.
Vytvorenie SNR totiž v decembri 1943 s jej programom, sformulovaným pod názvom Viano?ná dohoda, predpokladalo obnovu ?SR na základe rovnosti oboch národov. Za svoj prvoradý cie? si vytý?ila jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu na území Slovenského štátu.
Vypuknutie SNP urýchlil fakt, že slovenské hranice prekro?ili nemecké okupa?né vojská 29. augusta 1944.
Predstavitelia odboja nemali pred povstaním zjednotenú prípravu na kone?né ozbrojené vystúpenie. Partizánski velitelia pred jeho vypuknutím realizovali ozbrojené útoky v stup?ujúcom sa po?te, ?ím sa pred?asne dostávali do stretu s fašistami a s ich satelitnou slovenskou vládou aj s prezidentom Jozefom Tisom. Medzi jednotlivými príslušníkmi antifašistického hnutia ?asto chýbala výraznejšia vzájomná symbióza, ktorá by zabezpe?ila lepšiu organizáciu povstania.
SNP bolo jedným z najvä?ších ozbrojených vystúpení proti nacizmu v Európe. Zú?astnilo sa na ?om 60.000 slovenských vojakov, 18.000 partizánov a tiež vojaci ?eskoslovenskej zahrani?nej armády. Spolu so Slovákmi bojovali v SNP aj príslušníci tridsiatich národov a národností z Európy, ale aj z Austrálie. V?aka SNP sa Slovensko zaradilo medzi spojencov bojujúcich proti Hitlerovi.
zdroj: Kronika Slovenska 2, Fortuna Print Praha, 1999
Zdroj feed teraz.sk
