Vzniku Titovej Juhoslávie predchádzala existencia Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. To vzniklo 1. decembra 1918 spojením Srbského kráľovstva so Štátom Slovincov, Chorvátov a Srbov, ktorý pozostával z južných častí rozpadnutého Rakúsko-Uhorska. Monarchii vládla dynastia Karadjordjevičovcov a začiatkom októbra 1929 sa premenovala na Kráľovstvo Juhoslávie.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa Kráľovstvo Juhoslávie stalo obeťou agresie nacistického Nemecka a fašistického Talianska. Kapitulovalo 17. apríla 1941 a jeho územie si rozdelili Nemecko, Taliansko, Maďarsko a Bulharsko. Chorvátsko dostalo formálnu nezávislosť pod kontrolou Nemecka.
Na území Juhoslávie sa rýchlo vytvoril odboj voči okupačným silám a 26. novembra 1942 sa sformovala Antifašistická rada národného oslobodenia Juhoslávie, na čele ktorej stáli partizánske oddiely vedené Titom. Jej cieľom bolo obnovenie Juhoslávie ako federácie založenej na socialistických princípoch.
V novembri 1943 vznikla na zasadaní rady dočasná vláda, ktorej predsedom sa stal Tito a protihitlerovskí spojenci ho uznali za oficiálneho predstaviteľa juhoslovanského odboja.
V máji 1945 sa oddielom Tita spolu s Červenou armádou podarilo oslobodiť Juhosláviu a rada sa pretvorila na Dočasné národné zhromaždenie, ktoré pôsobilo do parlamentných volieb 11. novembra 1945. So ziskom 90,84 percent voličských hlasov ich vyhral Titov komunistický Národný front a 29. novembra 1945 vznikla FĽRJ. Na jej čele bol Tito v rokoch 1945 – 1953 ako predseda vlády a od roku 1953 bol prezidentom.
Titovu Juhosláviu tvorili Srbská ľudová republika, Chorvátska ľudová republika, Ľudová republika Bosna a Hercegovina, Slovinská ľudová republika, Macedónska ľudová republika, Ľudová republika Čierna Hora, Kosovský autonómny kraj a Vojvodinský autonómny kraj. Vedúcou politickou silou bola Komunistická strana Juhoslávie, v roku 1952 premenovaná na Zväz komunistov Juhoslávie. Spočiatku bola Juhoslávia budovaná podľa vzoru Sovietskeho zväzu, ale už v roku 1948 začala presadzovať vlastnú cestu nezávislú na Stalinovi, tzv. titoizmus.
V krajine mala síce vedúce postavenie komunistická strana, bola zavedená cenzúra a prenasledovali sa odporcovia režimu, ale v riadení podnikov sa objavovali prvky syndikalizmu či korporativizmu. Na ich riadení sa podieľali tzv. rady pracujúcich a prevládala snaha skĺbiť prvky plánovaného a trhového hospodárstva. V riešení národnostnej otázky sa striktne uplatňovalo federatívne usporiadanie.
Juhoslávia kritizovala kolonializmus, v roku 1950 vyhlásila politiku neúčasti v mocenských blokoch a stála pri vzniku Hnutia nezúčastnených krajín. Odsúdila vpád sovietskych vojsk do Maďarska v roku 1956 a tiež do Československa v roku 1968. Zároveň kritizovala vojnu vo Vietname či politiku Izraela na Blízkom východe.
V roku 1963 sa prijatím novej ústavy FĽRJ premenovala na Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia (SFRJ) a jej šesť ľudových republík sa premenovalo na socialistické. Vznikol aj Vojvodinský socialistický autonómny kraj a Kosovsko-metohijský autonómny kraj a v roku 1968 Kosovský socialistický autonómny kraj.
Josip Broz Tito zomrel 4. mája 1980. Po jeho smrti štát viedlo 9-členné prezídium, ktoré spomedzi seba volilo na jeden rok predsedu ako titulárnu hlavu Juhoslávie. V priebehu 80. rokov minulého storočia sa vyostrili rozpory medzi jednotlivými republikami a objavili sa vážne hospodárske problémy, ktoré viedli k rozpadu federácie.
Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť 25. júna 1991. Macedónsko (od januára 2019 Severné Macedónsko) 8. septembra 1991 a Bosna a Hercegovina 1. marca 1992.
Po rozpade Juhoslávie vznikla 27. apríla 1992 Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorú tvorili Srbsko a Čierna Hora. JZR sa považovala za jediný nástupnícky štát bývalej SFRJ, čo sa spolu s jej militantnou expanzívnou politikou voči Chorvátsku a Bosne a Hercegovine stalo prekážkou jej medzinárodného uznania.
Rozhodujúcu úlohu v nej zohrával Slobodan Miloševič. JZR sa 4. februára 2003 transformovala na voľnejšiu konfederáciu Srbska a Čiernej Hory. Konfederácia zanikla 3. júna 2006 rozpadom na dva samostatné štáty Srbsko a Čiernu Horu.
Zdroj: Encyclopaedia Beliana – 7, SAV, Bratislava 2013
Zdroj feed teraz.sk
