Vzniku Titovej Juhoslávie predchádzala existencia Krá?ovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. To vzniklo 1. decembra 1918 spojením Srbského krá?ovstva so Štátom Slovincov, Chorvátov a Srbov, ktorý pozostával z južných ?astí rozpadnutého Rakúsko-Uhorska. Monarchii vládla dynastia Karadjordjevi?ovcov a za?iatkom októbra 1929 sa premenovala na Krá?ovstvo Juhoslávie.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa Krá?ovstvo Juhoslávie stalo obe?ou agresie nacistického Nemecka a fašistického Talianska. Kapitulovalo 17. apríla 1941 a jeho územie si rozdelili Nemecko, Taliansko, Ma?arsko a Bulharsko. Chorvátsko dostalo formálnu nezávislos? pod kontrolou Nemecka.
Na území Juhoslávie sa rýchlo vytvoril odboj vo?i okupa?ným silám a 26. novembra 1942 sa sformovala Antifašistická rada národného oslobodenia Juhoslávie, na ?ele ktorej stáli partizánske oddiely vedené Titom. Jej cie?om bolo obnovenie Juhoslávie ako federácie založenej na socialistických princípoch.
V novembri 1943 vznikla na zasadaní rady do?asná vláda, ktorej predsedom sa stal Tito a protihitlerovskí spojenci ho uznali za oficiálneho predstavite?a juhoslovanského odboja.
V máji 1945 sa oddielom Tita spolu s ?ervenou armádou podarilo oslobodi? Juhosláviu a rada sa pretvorila na Do?asné národné zhromaždenie, ktoré pôsobilo do parlamentných volieb 11. novembra 1945. So ziskom 90,84 percent voli?ských hlasov ich vyhral Titov komunistický Národný front a 29. novembra 1945 vznikla F?RJ. Na jej ?ele bol Tito v rokoch 1945 – 1953 ako predseda vlády a od roku 1953 bol prezidentom.
Titovu Juhosláviu tvorili Srbská ?udová republika, Chorvátska ?udová republika, ?udová republika Bosna a Hercegovina, Slovinská ?udová republika, Macedónska ?udová republika, ?udová republika ?ierna Hora, Kosovský autonómny kraj a Vojvodinský autonómny kraj. Vedúcou politickou silou bola Komunistická strana Juhoslávie, v roku 1952 premenovaná na Zväz komunistov Juhoslávie. Spo?iatku bola Juhoslávia budovaná pod?a vzoru Sovietskeho zväzu, ale už v roku 1948 za?ala presadzova? vlastnú cestu nezávislú na Stalinovi, tzv. titoizmus.
V krajine mala síce vedúce postavenie komunistická strana, bola zavedená cenzúra a prenasledovali sa odporcovia režimu, ale v riadení podnikov sa objavovali prvky syndikalizmu ?i korporativizmu. Na ich riadení sa podie?ali tzv. rady pracujúcich a prevládala snaha sk?bi? prvky plánovaného a trhového hospodárstva. V riešení národnostnej otázky sa striktne uplat?ovalo federatívne usporiadanie.
Juhoslávia kritizovala kolonializmus, v roku 1950 vyhlásila politiku neú?asti v mocenských blokoch a stála pri vzniku Hnutia nezú?astnených krajín. Odsúdila vpád sovietskych vojsk do Ma?arska v roku 1956 a tiež do ?eskoslovenska v roku 1968. Zárove? kritizovala vojnu vo Vietname ?i politiku Izraela na Blízkom východe.
V roku 1963 sa prijatím novej ústavy F?RJ premenovala na Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia (SFRJ) a jej šes? ?udových republík sa premenovalo na socialistické. Vznikol aj Vojvodinský socialistický autonómny kraj a Kosovsko-metohijský autonómny kraj a v roku 1968 Kosovský socialistický autonómny kraj.
Josip Broz Tito zomrel 4. mája 1980. Po jeho smrti štát viedlo 9-?lenné prezídium, ktoré spomedzi seba volilo na jeden rok predsedu ako titulárnu hlavu Juhoslávie. V priebehu 80. rokov minulého storo?ia sa vyostrili rozpory medzi jednotlivými republikami a objavili sa vážne hospodárske problémy, ktoré viedli k rozpadu federácie.
Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislos? 25. júna 1991. Macedónsko (od januára 2019 Severné Macedónsko) 8. septembra 1991 a Bosna a Hercegovina 1. marca 1992.
Po rozpade Juhoslávie vznikla 27. apríla 1992 Juhoslovanská zväzová republika (JZR), ktorú tvorili Srbsko a ?ierna Hora. JZR sa považovala za jediný nástupnícky štát bývalej SFRJ, ?o sa spolu s jej militantnou expanzívnou politikou vo?i Chorvátsku a Bosne a Hercegovine stalo prekážkou jej medzinárodného uznania.
Rozhodujúcu úlohu v nej zohrával Slobodan Miloševi?. JZR sa 4. februára 2003 transformovala na vo?nejšiu konfederáciu Srbska a ?iernej Hory. Konfederácia zanikla 3. júna 2006 rozpadom na dva samostatné štáty Srbsko a ?iernu Horu.
Zdroj: Encyclopaedia Beliana – 7, SAV, Bratislava 2013
Zdroj feed teraz.sk
