Po?ský prezident Andrzej Duda pri príležitosti osláv 80. výro?ia vypuknutia Varšavského povstania, ktoré sa za?ali už v utorok (30.7.) vyhlásil, že povstanie bolo „jedným zo základných mí?nikov našej slobody a nezávislosti… nie?o, ?o sa pravdepodobne nikdy predtým v histórii nestalo„.
V lete 1944 rozpútali sovietske vojská na východnom fronte mohutnú ofenzívu, ktorá ju priviedla až k brehom Visly, avšak Varšave okupovanej nacistami, v ktorej v tom ?ase vypuklo povstanie, nepomohli.
Varšavské povstanie sa za?alo 1. augusta 1944 o 17.00 h, ale prvé ozbrojené zrážky prepukli už krátko popoludní. Jeho poslaním bolo oslobodi? hlavné mesto od okupantov a ovládnu? Varšavu ešte pred príchodom ?ervenej armády, ?o malo by? istým argumentom v rokovaniach medzi po?skou emigra?nou vládou a sovietskym vedením.
Proti nemeckej presile sa postavilo približne 50.000 ?udí. Okrem Poliakov v povstaní bojovali aj stovky cudzincov z viacerých krajín vrátane samostatnej slovenskej ?aty 535, ktorej velil Miroslav Ihring. Ako jediná zahrani?ná jednotka bola ozna?ená aj svojou národnou trikolórou. Meno velite?a ?aty nesie jedno z varšavských námestí.
Povstanie pripravovala a vyhlásila Krajinská armáda (Armia Krajowa), ozbrojená zložka podliehajúca po?skej emigra?nej vláde v Londýne, ktorej velil generál Tadeusz Komorowski. Termín za?iatku povstania ovplyvnili práve správy, že jednotky ?ervenej armády na východnom brehu Visly sú už pri bránach mesta.
Sovietsky vodca Stalin však odmietol pomôc? povstalcom a nechal Varšavu vykrváca?. Stalo sa tak napriek tomu, že ?ervená armáda mala ve?kú prevahu. Na predmestí Varšavy stál takmer jeden milión jej vojakov, tri tisíc tankov a ?alšie tisíce kusov bojovej techniky. Za týmto postojom Moskvy boli politické motívy, vä?šina príslušníkov Krajinskej armády bola totiž nielen protinacistická, ale aj antikomunistická.
Hoci povstalci ovládli spo?iatku ve?kú ?as? mesta, vzh?adom na obrovskú prevahu protivníka a rozhodnutie Moskvy neposkytnú? im pomoc, postupne strácali jednu mestskú ?as? za druhou. Napriek podpore širokých vrstiev obyvate?stva vzdorovali obrovskej presile 63 dní. Prímerie bolo vyhlásené 2. októbra, kapitulácia vstúpila do platnosti 3. októbra 1944 o piatej hodine rannej.
Hne? v prvý de? vypuknutia povstania nacisti rozhodli o vyhubení obyvate?ov Varšavy bez oh?adu na vek alebo pohlavie, bez oh?adu na to, ?i sa na bojoch priamo aktívne podie?ali alebo nepodie?ali. Po?as bojov zahynulo približne 18.000 povstalcov a okolo 200.000 civilistov. Zajatých povstalcov odvliekli nacisti do interna?ných a koncentra?ných táborov a okolo 700.000 obyvate?ov vyhnali zo svojich domovov, pri?om vy?udnené mesto zrovnali so zemou. Nemecká armáda stratila 20.000 vojakov.
Posledné dni Varšavského povstania zachytáva vojnová dráma Kanály, ktorú nakrútil slávny po?ský režisér Andrzej Wajda. V roku 1957 získala na medzinárodnom filmovom festivale v Cannes Zvláštnu cenu poroty.
Zdroj: kol.: Kronika ?udstva (1994); kol.: Dejiny sveta (1997); https://www.cyrilometodiada.sk/marian-servatka-dielo-slovakov-v-zahranici-a-slovenska-diplomacia
Zdroj feed teraz.sk
