Po oslobodení ?eskoslovenska v roku 1945 sa držba pôdy na Slovensku riešila troma stup?ami pozemkovej reformy: konfiškáciou pôdy nepriate?ov a zradcov národa, revíziou prvej pozemkovej reformy a trvalou úpravou pozemkového vlastníctva.
Konfiškácia pôdohospodárskeho majetku sa vykonala v troch etapách. Sú?as?ou prvej etapy bolo práve nariadenie z 27. februára 1945, ktoré neskôr novelizovali ?alším nariadením SNR z 23. augusta 1945. Konfiška?ným orgánom bolo Predsedníctvo SNR, ktoré rozhodovalo na základe návrhov Povereníctva vnútra a Povereníctva pôdohospodárstva pozemkovej reformy.
Pod?a historika Miroslava Sabola z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v. v. i., malo toto nariadene z 27. februára 1945 skôr revolu?ný charakter. Vojna a následný prechod frontu spôsobili pod?a neho právny chaos a následnú podporu na oslobodenom území skôr ?avicových strán. Iniciatívu na vydanie tohto nariadenia tak zrealizovali komunisti, ktorí na oslobodenom území podnecovali bezzemkov a drobných ro?níkov, aby zaberali pôdu hlavne kolaborantom a nemeckým a ma?arským statkárom.
„Proti neboli ani predstavitelia Demokratickej strany, ale chceli to realizova? postupnými krokmi. Vznikali tak ‚miestne ro?nícke komisie‘, ktoré hne? za?ali doslova chaotický rozde?ova? pôdu. SNR so sídlom v Košiciach mala práve z južnej oblasti východného Slovenska dostatok pôdy na prerozde?ovanie, pretože tam žila po?etná ma?arská menšina,“ uviedol pre TASR Sabol.
Problém pod?a neho nastal, ke? sa za?ali ozýva? bezzemkovia a drobní ro?níci zo severných ?asti Slovenska, kde nežila žiadna ma?arská ani nemecká menšina. Preto sa muselo postupne pristupova? k rôznym novelám, ktoré postihli aj slovenských ve?kostatkárov.
„Nariadenie nemalo v SNR odporcov, bol to de facto konsenzus v celom vtedajšom politickom spektre, ale predstava o postupe konfiškácie majetku bola u rôznych strán rozli?ná. Je potrebne si uvedomi?, že sa nekonfiškovala len pôda, ale aj po?nohospodársky majetok – budovy, lesy, rybníky, po?nohospodársky inventár, dobytok, zásoby a podobne,“ vysvetlil historik.
Vedenie vtedy ešte existujúcej vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) fungovalo pod?a Sabola už len formálne, ale jej niektorí predstavitelia prostredníctvom inštitúcií (hlavne rímskokatolíckej cirkvi) ostro vystupovali proti pozemkovej reforme a bránili cirkevné majetky. Majetkové vz?ahy medzi Vatikánom a SNR sa vyostrili odvolaním slovenských katolíckych biskupov, ktorí kolaborovali s ?udáckym režimom a poštátnením aj cirkevných škôl.
Po oslobodení musela ?eskoslovenská vláda pod?a historika na Slovensku rieši? napríklad Kapitulu v ma?arskom Ostrihome, ktorá na južnom Slovensku vlastnila 40.000 hektárov pôdy. „Aj vzh?adom na tradi?ný slovenský klerikalizmus medzi širokými masami obyvate?stva bol postup pri konfiškácii katolíckej pôdy oproti ?eským krajinám a Ma?arsku zna?ne zhovievavý. Na Slovensku sa cirkevným inštitúciám prisudzovala verejná pozitívna ?innos?, ?o naopak v ?echách nebola pozícia cirkvi jasne definovaná a to viedlo k mnohým právnym sporom a následným konfiškáciám cirkevného majetku,“ skonštatoval Sabol.
Pozemková reforma, ktorej sú?as?ou bolo aj nariadenie z 27. februára 1945, znamenala zabratie majetkov fakticky bez náhrady. Vzh?adom na to, že konfiškácia sa dotýkala prevažne Nemcov a Ma?arov, došlo k presunu ich pozemkovej držby do rúk ?eskoslovenského štátu a prostredníctvom neho potom do individuálneho vlastníctva ?echov a Slovákov a osôb ?alších slovanských národnosti. Profitovali z toho pod?a Sabola v prevažnej miere Slováci, ktorí mali vä?ší záujem o pôdu na rozdiel od ?echov. Slováci získali aj v ?eskom pohrani?í množstvo hospodárskych statkov.
„Pozemková reforma spôsobila na jednej strane v sociálnej štruktúre po?nohospodárskeho obyvate?stva oslabenie jeho najzámožnejších vrstiev (hlavne nemeckých a ma?arských), ale na druhej strane pozdvihla životnú úrove? státisícov ?udí a ich rodín a tým zmiernila sociálnu diferenciáciu,“ zdôraznil pre TASR Sabol.
Zdroj feed teraz.sk
