Aj takéto hrozivé svedectvá obsahovala správa, ktorou Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba priblížili svetovej verejnosti hrôzy holokaustu. Obaja väzni pôvodom z Trnavy a z Topo??ian nadiktovali správu v Žiline v roku 1944, potom, ako sa im podarilo ujs? spoza ostatných drôtov tábora smrti Auschwitz-Birkenau.
Od ich úteku v nede?u 7. apríla uplynie 80 rokov.
Alfréd Wetzler sa narodil 10. mája 1918 v Trnave v robotníckej rodine. V rokoch 1936-1940 pracoval v tehelni. Za sabotáž ho v roku 1941 zatkli a na štyri mesiace uväznili v Bratislave. Do koncentra?ného tábora Auschwitz-Birkenau ho previezli 13. apríla 1942. Pracoval tam ako nosi? m?tvol, alebo ako pisár ?i ?len pracovnej skupiny vykonávajúcej pozemné práce.
Rudolf Vrba sa narodil ako Walter Rosenberg 11. septembra 1924 v Topo??anoch. Ako Žida ho vylú?ili z gymnázia v Bratislave, pracoval v Trnave ako robotník. Už na jar roku 1942 chcel zo Slovenska utiec? cez Ma?arsko do Británie, kde sa chcel pripoji? k ?eskoslovenskej armáde. V Budapešti mu táto trasa prišla nebezpe?ná, preto sa chcel vráti? na Slovensko a vybavi? si nové doklady. Chytili ho na ma?arsko-slovenskej hranici. Dostal sa do zberného tábora v Novákoch, odkia? sa mu zasa podarilo utiec?, no opä? ho po pár d?och chytili.
Najskôr ho previezli do koncentra?ného tábora Majdanek v Po?sku, 30. júna ho poslali do tábora Auschwitz-Birkenau. Tu sa stretol so svojím krajanom, o šes? rokov starším Alfrédom Wetzlerom.
Obaja väzni po?as práce v tábore získali preh?ad o po?te ?udí, ktorí sem prichádzali z rôznych štátov. Po úteku upozornili na to, že prevažná vä?šina deportovaných Židov skon?ila v plynových komorách v Birkenau, ?o bol tábor susediaci s táborom v Auschwitzi.
Wetzlerovi a Vrbovi sa podarilo utiec? 7. apríla 1944. Skryli sa popoludní okolo 14. hodiny v halde dreva, ktoré bolo pripravené na výstavbu nového objektu. Vedeli, že stráže h?adajú stratených väz?ov tri dni, preto po celý tento ?as ostali v úkryte. Až po troch d?och sa vydali na cestu smerom k slovensko-po?ským hraniciam. Podarilo sa im dosta? na Slovensko, do ?adce a neskôr do Žiliny, kde v d?och od 25. do 28. apríla vypovedali o svojich skúsenostiach pred tzv. Židovskou pracovnou radou. Tu získali falošné doklady s menami Jozef Lánik a Rudolf Vrba.
Vypo?úvali ich aj oddelene, aby sa zistilo, ?i sa ich výpovede zhodujú. Na základe ich svedectiev vznikla Správa Wetzlera a Vrbu, známa i ako Osvien?imská správa. Obsahovala konkrétne údaje o po?te väz?ov, praktiky a udalosti, ktorých boli Vrba a Wetzler svedkami, aj nákres tábora.
Ako konštatuje portál holocaust.cz, v ?ase, ke? plynové komory v Birkenau išli na plné obrátky, chceli Wetzler a Vrba varova?, že takzvané „presídlenie na východ“ znamenalo v skuto?nosti vyhladzovanie. Skuto?nosti popisujúce do detailu ne?udské zaobchádzanie s väz?ami a väzenky?ami, ?i ich popravy, však pôsobili nato?ko šokujúco, že sa stretli s nedôverou. Hoci správa bola ihne? preložená do viacerých jazykov a distribuovaná medzinárodným inštitúciám, masové vraždenie sa nepodarilo zastavi? – koniec nastal až s porážkou Hitlera.
„Správa Wetzlera a Vrbu sa však každopádne stala jedným z prvých podrobných písomných dokumentov o?itých svedkov o holokauste. Po vojne bola využitá v tzv. norimberskom procese a dnes sa považuje za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storo?ia,“ uviedol portál holocaust.cz.
Až do konca druhej svetovej vojny bol Alfréd Wetzler ?lenom aktívneho odboja a bojoval v Slovenskom národnom povstaní. Už v roku 1945 vydal knihu z názvom Oswien?im, hrobka štyroch miliónov ?udí. K téme sa vrátil v roku 1964 románom ?o Dante nevidel, ktorý vydal pod menom Jozef Lánik. V 60. rokoch minulého storo?ia sved?il aj v procese s Adolfom Eichmannom v Jeruzaleme.
Po roku 1968 sa dostal do konfliktu s komunistickou mocou. Stal sa politicky nespo?ahlivým a mal problémy s priznaním výhod pre ú?astníkov odboja, ktoré definoval známy zákon 255. Žil s manželkou v Bratislave. Od roku 1970 bol na invalidnom dôchodku a v rokoch 1979 až 1987 pracoval na ?iasto?ný úväzok v knižnici v bratislavskom Ružinove. Zomrel 8. februára 1988.
Takisto Rudolf Vrba sa zú?astnil na odboji. Po vojne vyštudoval chémiu a stal sa odborníkom na biochémiu mozgu a na výskum cukrovky a rakoviny. V roku 1958 emigroval, pôsobil dva roky na ministerstve po?nohospodárstva v Izraeli. Od roku 1976 bol profesorom farmakológie na Lekárskej fakulte Univerzity Britskej Kolumbie vo Vancouveri. Svoje svedectvo poskytol vo viacerých dokumentárnych filmoch, je autorom knihy Utiekol som z Osvien?imu. Zomrel 26. januára 2006.
V roku 2007 získali Vrba a Wetzler vysoké štátne vyznamenania in memoriam – Rad Bieleho dvojkríža I. triedy a Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy. Od augusta 2014 sa každoro?ne koná Pochod po stopách hrdinov z Osvien?imu do Žiliny. Príbeh slovenských hrdinov mapoval film Správa, ktorý slovenský režisér Peter Bebjak dokon?il v roku 2020.
Zdroj feed teraz.sk
