Pred 80 rokmi uskutočnili USA vôbec prvý pokusný výbuch atómovej bomby

Alamogordo/Bratislava 16. júla (TASR) – Do nového, nukleárneho veku vstúpil svet pred 80 rokmi, tesne pred koncom druhej svetovej vojny. Pokusný výbuch prvej atómovej bomby sa uskutočnil v púšti pri meste Alamogordo v americkom štáte Nové Mexiko. Od tejto udalosti uplynie v stredu 16. júla 80 rokov.

Spojené štáty spustili v roku 1942 supertajný vojenský vedecký projekt Manhattan, ktorého cieľom bolo zhotoviť atómovú bombu. Tím vedcov viedol syn nemeckých prisťahovalcov Robert Oppenheimer, prezývaný „otec atómovej bomby“. Základňu vybudovali vo výskumnom stredisku v Los Alamos v Novom Mexiku. Okrem Los Alamos sa prevádzky výskumu a výroby nachádzali v rokoch 1942 – 1946 v približne troch desiatkach miest, nielen v USA, ale aj v Spojenom kráľovstve a v Kanade.

Projekt zamestnával v čase svojho vrcholu takmer 130.000 ľudí a bol to dovtedy najdrahší projekt v histórii, pričom náklady dosiahli na tú dobu obrovskú čiastku viac ako dve miliardy dolárov, čo zodpovedá približne 27 miliardám dolárov v roku 2023. Koncom mája 1945 oznámil Robert Oppenheimer, že bomba je hotová. Ani jeden z vedcov však nebol schopný s určitosťou povedať, aký je účinok novej zbrane. Jediným možným spôsobom, ako to zistiť, bolo jej pokusné odpálenie.

Test prvej atómovej bomby sa rozhodol Oppenheimer nazvať Trinity. Inšpiroval sa pritom básňami svojho obľúbeného anglického básnika Johna Donna, ktorý žil na prelome 16. a 17. storočia. Samotnú testovaciu bombu pomenoval Gadget. Z ôsmich možných miest vybrali napokon vojenský priestor v blízkosti mesta Alamogordo.

Na mieste pokusu postavili 30 metrov vysokú železnú konštrukciu, na vrchole ktorej umiestnili bombu. Vo vzdialenosti deviatich kilometrov vznikli tri pozorovacie bunkre. Presne o 05.30 h miestneho času v pondelok 16. júla 1945 došlo k explózii.

Z vrcholku veže vyšľahol oslnivý záblesk, niekoľko sekúnd po výbuchu nasledovala obrovská tlaková vlna a púšťou sa šírilo spaľujúce teplo. Vzápätí pozorovatelia videli atómový hríb. Tlaková vlna rozbíjala okná až do vzdialenosti takmer 200 kilometrov od miesta explózie. Obrovská ohnivá guľa sa premenila na oblak hríbovitého tvaru, ktorý dosahoval výšku až 12 kilometrov. Jeden zo svedkov výbuchu, vzdialený od neho 240 kilometrov uviedol, že explózia rozžiarila oblohu ako slnko.

Skúška silou výbuchu i účinnosťou bomby prekonala očakávania expertov. Najčastejšími okamžitými reakciami boli prekvapenie, radosť a úľava. Vedci pôvodne predpokladali, že test uvoľnil energiu rovnajúcu sa desiatim kilotonám trinitrotoluénu (TNT). Na základe neskorších prepočtov bol ale skutočný účinok oveľa väčší, až na úrovni 21 kiloton TNT.

Po teste pri mestečku Alamogordo ostal šokovaný aj Robert Oppenheimer a sám seba označil za „ničiteľa Zeme“. Aj preto sa snažil presadzovať myšlienku, aby atómová bomba slúžila len ako hrozba, a nie na reálne použitie. V polovici 50. rokov ho obvinili z podvratnej činnosti proti USA a zo špionáže pre Sovietsky zväz. Politickej rehabilitácie sa v Spojených štátoch napokon dočkal v roku 1963.

Napriek protestom vedcov vydal prezident Harry Truman v auguste 1945 rozkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na dve japonské mestá. V Hirošime zahynulo 6. augusta 1945 bezprostredne po explózii 70.000 až 80.000 ľudí a vyše 100.000 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce ľudí.

O tri dni, 9. augusta 1945, zhodili Američania atómovú bombu na Nagasaki. Priamo po výbuchu zomrelo približne 40.000 ľudí a okolo 60.000 utrpelo zranenia. Do januára 1946 dosiahol počet obetí 74.000.

Zdroj:

https://www.afnwc.af.mil/About-Us/History/Trinity-Nuclear-Test

https://www.osti.gov/opennet/manhattan-project-history/Events/1945/trinity.htm