Dátum sa stal Svetovým d?om boja za zákaz jadrových zbraní, známy aj pod názvom De? Hirošimy. O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodili Spojené štáty atómovú bombu aj na japonské mesto Nagasaki. Odvtedy je 9. augusta aj pripomienka D?a Nagasaki.
V USA sa po?as druhej svetovej vojny spustili takzvaný Projekt Manhattan, ktorého cie?om bolo zostroji? atómovú bombu. Viedol ho Robert Oppenheimer, dnes známy už aj v?aka úspešnému filmového blockbusteru. Americký teoretický fyzik mal na starosti vývoj prvej jadrovej zbrane v tajnom laboratóriu a umiestnil ho do izolovanej oblasti Los Alamos v Novom Mexiku, približne 55 kilometrov severne od Santa Fé. Od apríla 1943 tam za?ali prichádza? vedci a inžinieri.
Pod doh?adom Oppenheimera pracoval po?etný tím z výrobných závodov v Clintone a Hanforde na vývoji technológie spracovania štiepnych materiálov do ?istej kovovej formy a na ich premene na sú?asti použite?né v zbrani. Výsledná bomba musela by? dostato?ne malá, aby ju bolo možné zhodi? z lietadla, a dostato?ne jednoduchá, aby sa aktivovala v správnej výške nad cie?om. Vä?šinu týchto problémov bolo potrebné vyrieši? ešte predtým, než boli k dispozícii vä?šie zásoby štiepneho materiálu, aby sa prvé vyrobené množstvá mohli použi? priamo v ostrej bombe. V roku 1945 žilo v Los Alamos vyše 5000 vedcov, technikov a ?lenov ich rodín.
Po smrti prezidenta Franklina D. Roosevelta 12. apríla 1945 sa jeho nástupca Harry S. Truman o projekt zaujímal ešte viac, lebo po májovej kapitulácii Nemecka pokra?ovali boje v Tichomorí a bolo zrejmé, že vylodenie na japonských ostrovoch by bolo zložité. V lete 1945 boli pripravené dostato?né zásoby štiepneho materiálu a vývoj bomby pokro?il nato?ko, že bolo možné uskuto?ni? terénnu skúšku. Testovací výbuch sa uskuto?nil na území vojenského výcvikového priestoru, asi 193 kilometrov južne od Albuquerque.
Ráno 16. júla 1945 bolo daždivo, napriek tomu bombu o 5.30 h miestneho ?asu odpálili. Výbuch osvetlil vrcholky hôr s ohlušujúcim rachotom a zanechal po sebe kráter s priemerom asi 800 metrov a h?bkou takmer osem metrov.
Prezident Truman dostal správu o úspešnom teste po?as Postupimskej konferencie. Následne spojenci vydali 26. júla ultimátum Japonsku, aby bezpodmiene?ne kapitulovalo, inak bude „okamžite a úplne zni?ené“. Ke?že ku kapitulácii nedošlo, vedci navrhovali demonštra?ný výbuch v neobývanej lokalite. Politici tento nápad zamietli pre obavy, že Japonci by to nebrali vážne.
Zo zvažovaných cie?ov bolo vyradené Kjóto pre svoju kultúrnu hodnotu, nahradilo ho však Nagasaki. Hirošima sa stala hlavným cie?om pre svoj vojenský význam a kompaktnos?, ktorá mala ú?inne demonštrova? silu bomby. Napriek protestom vedcov vydal Truman rozkaz na zvrhnutie prvých atómových bômb na japonské mestá.
V pondelok 6. augusta 1945 plukovník Paul W. Tibbets, velite? posádky Enoly Gay, bombardéra typu Boeing B-29 Superfortress, hrozbu naplnil o 8.15 h miestneho ?asu. Na centrum prístavného mesta na ostrove Honšu sa z výšky približne desa? kilometrov zniesla s padákom jadrová bomba nazvaná Little Boy (Chlap?ek). Explodovala asi 600 metrov nad mestom, konkrétne nad nemocnicou. Teplota na povrchu zeme dosiahla viac ako 7000 stup?ov Celzia a tlaková vlna zni?ila takmer všetko. Seržant Bob Caron, zadný strelec bombardéra Enola Gay, výbuch opísal ako „poh?ad do pekla“. Hríbovitý oblak stúpal do výšky vyše 12 kilometrov a bol vidite?ný ešte 640 kilometrov od miesta výbuchu.
Výbuch zni?il dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stá? len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Rádioaktívne žiarenie malo smrtiaci ú?inok v okruhu jedného kilometra od miesta výbuchu. Zahynulo vyše 78.000 ?udí, vyše 100.000 ?alších utrpelo ?ažké zranenia a viac ako 13.000 zostalo nezvestných. V nasledujúcich rokoch desa?tisíce ?alších ?udí zomierali na choroby spôsobené rádioaktívnym ožiarením. Do konca roka 1945 sa po?et úmrtí v Hirošime zvýšil takmer na 140.000 a v roku 1950 dosiahol hranicu 200.000.
O tri dni neskôr, 9. augusta 1945, zhodili Ameri?ania atómovú bombu s názvom Fat Man (Tls?och) na Nagasaki. Priamo pri výbuchu zomrelo približne 40.000 ?udí a okolo 60.000 utrpelo zranenia. Do januára 1946 dosiahol po?et obetí ?íslo 74.000. Japonsko nieko?ko dní po zhodení bômb kapitulovalo, ?ím sa skon?ila druhá svetová vojna v Ázii.
Na mieste epicentra hirošimského výbuchu v Parku mieru vybudovali v rokoch 1949 – 1956 pamätný komplex pod?a návrhu architekta Kenzóa Tangeho. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoro?ne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní. Prvý úradujúci americký prezident, ktorý zavítal do Hirošimy od zhodenia atómovej bomby, bol 27. mája 2016 Barack Obama.
V de? zvrhnutia bomby na Hirošimu sa v Japonsku i na celom svete konajú protesty odporcov nukleárneho zbrojenia.
Zdroj feed teraz.sk
