Pokus o atentát na Hitlera sa stal 20. júla 1944. Tento de? je v Nemecku zárove? Pamätným d?om vojenského odporu proti národnému socializmu. Spomienkové slávnosti na tento odvážny ?in sa uskuto??ujú každoro?ne v areáli komplexu budov Bendler-Block v Berlíne. Vyvrcholením a zárove? záverom spomienkových podujatí býva tradi?ne od roku 1999 slávnostná prísaha brancov, nová?ikov Bundeswehru, pri Pamätníku nemeckého odporu v berlínskom Bendler-Blocku.
Na tomto mieste bol zastrelený hlavný organizátor atentátu 36-ro?ný plukovník Claus Schenck von Stauffenberg a aj niektorí ?alší sprisahanci. Ostatných popravili v Plötzensee (bývalá nacistická väznica, kde v rokoch 1933-45 popravili asi 2500 ?udí).
Dôstojníci Wehrmachtu pod vedením plukovníka Stauffenberga sa 20. júla 1944 neúspešne pokúsili zabi? Hitlera bombou a ukon?i? tak druhú svetovú vojnu. Hitler však vyviazol s ?ahšími zraneniami, ke?že v ?ase explózie sa nenachádzal dostato?ne blízko nálože.
Plukovníka spolu s jeho tromi kolegami krátko po odhalení sprisahania popravili na nádvorí komplexu budov Bendlerblock v Berlíne. V nasledujúcich týžd?och a mesiacoch nacisti zabili ?alších približne 90 ú?astníkov a podporovate?ov vzbury.
Atentát na Hitlera pripravoval plukovník von Stauffenberg a ?alší ?lenovia sprisahania – vyšší dôstojníci, diplomati, vtedajší politici – dva roky.
Stauffenberg po nástupe nacistov v roku 1933 podporoval Hitlera, lebo veril, že dostane krajinu z krízy a z podru?ia Versaillskej zmluvy. Ako jeden z mála bol podporovate?om tzv. pohyblivého boja, ktorý sa zásadne líšil od praktík zákopov v 1. svetovej vojne.
Po skon?ení štúdia bol pridelený k 1. ?ahkej divízii Wehrmachtu pod vedením Ericha Hoepnera. Jednotka Clausa von Stauffenberga sa zú?astnila obsadenia Sudet a bojov proti Po?sku. Slúžil v nej ako ná?elník štábu.
Zú?astnil sa útoku na Sovietsky zväz, kde za?al pochybova? o kompetentnosti Hitlera. Pochybnosti sa preh?bili po katastrofálnej porážke pri Stalingrade. Následne bol prevelený do Afriky k 10. pancierovej divízii v rámci nemeckého Afrikakorpsu.
Siedmeho apríla 1943 napadli jeho vozidlo spojenecké stíhacie bombardéry. Pri útoku bol ?ažko zranený. Prišiel o ?avé oko, pravú ruku, a malí?ek a prstenník na ?avej ruke. Zo zranenia sa v nemocnici zotavoval tri mesiace. Ke?že nebol schopný aktívnej služby, požiadal o pridelenie k veleniu záložnej armády, kde sa stretol s generálom Friedrichom Olbrichtom, jedným z hlavných predstavite?ov protinacistického odporu.
Krátko pred atentátom doniesol do Vl?ieho hniezda aktovku s ?asovanou bombou, ktorá mala vybuchnú? v priebehu vojenskej porady. Stauffenberg z miestnosti tesne pred výbuchom odišiel a ihne? podal telefonicky signál svojim spolupracovníkom, aby zaistili ostatných nacistických pohlavárov v Berlíne. Aktovku s bombou oprel o masívnu nohu stola a po nieko?kých minútach odišiel, aby si údajne prevzal súrny telefonát.
Stauffenbergov odchod pobúril ná?elníka štábu Wilhelma Keitela. Ná?elník štábu generála Heusingera, plukovník Heinz Brandt, v snahe zlepši? si prístup k mapám, posunul aktovku hlbšie pod stôl, ?ím pravdepodobne zachránil Hitlerov život. Masívny stôl stlmil výbuch a Hitler vyviazol iba so zraneniami. O tom, že Hitler stále žije, sa von Stauffenberg dozvedel až na ceste lietadlom do Berlína.
Zdroj feed teraz.sk
