V stredu 17. januára uplynie 80 rokov od za?iatku bitky, ktorá trvala štyri mesiace.
Bitka o Monte Cassino za?ala 17. januára 1944 a trvala až do 18. mája toho istého roku. Vyžiadala si viac ako 150.000 m?tvych a zranených na oboch stranách. Monte Cassino sa ako katolícky kláštor nachádzal vysoko na skalnatom kopci nad mestom Cassino, vzdialeným približne 130 kilometrov od Ríma. Založil ho v roku 529 Benedikt z Nursie.
Za?iatku bitky predchádzal pád režimu diktátora Benita Mussoliniho v Taliansku a obsadenie Neapolu Spojencami. Patová situácia na Gustavovej línii v januári 1944 priniesla rozhodnutie Spojencov zaúto?i? na katolícky kláštor nad mestom Cassino.
Spojenecké vojská po postupe do Talianska narazili na Gustavovu líniu – sériu nemeckých opevnení v strednom Taliansku, ktorú budovali aj slovenskí vojaci – príslušníci slovenskej Technickej brigády v Taliansku, a to aj v priestore Monte Cassina.
„Ich práca pri budovaní nemeckých obranných postavení však ´nevynikala´ nemeckou precíznos?ou. Opak bol pravdou. Prácu sabotovali, a to aj napriek tomu, že do každej roty pridelili ako dozor dvoch nemeckých poddôstojníkov,“ povedal pre TASR zástupca riadite?a Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
V priestore Gustavovej línie sa nachádzal aj benediktínsky kláštor Monte Cassino. Spojenci predpokladali, že by mohol by? ideálnym úkrytom pre nemeckých vojakov. Pritom nemecké vojská sa ukryli na svahoch kopca pod kláštorom. V nasledujúcich bojoch sa vyznamenali predovšetkým nemeckí výsadkári. Tí odrazili prvý útok americkej 34. pešej divízie. Aj druhý útok, vedený novozélandskými, indickými a britskými divíziami skon?il rovnako neúspechom Spojencov.
Pôvodne kláštor chceli obe strany ušetri? od zni?enia. Nemecký maršal Kesselring si bol vedomý historického významu kláštora a z tohto dôvodu zakázal, aby ho pri budovaní obranných pozícií akoko?vek využili. Informoval o tom Spojencov i Vatikán, ale pre istotu nariadil odviez? do bezpe?ia kláštornú knižnicu, archív a množstvo ?alších vzácnych historických pamiatok.
„Americký generál Mark Wayne Clark, velite? 5. armády požiadal po prvých krvavých bojoch o zbombardovanie kláštora, lebo mylne predpokladal, že tam Nemci majú vybudovanú delostreleckú pozorovate??u,“ vysvetlil Šumichrast.
Po vykonaní leteckého prieskumu bolo pod?a neho konštatované, že sa tam nachádzajú nemeckí pozorovatelia s vysiela?kami a riadia nemeckú obranu. Hlavný velite? spojeneckých vojsk v Taliansku britský generál Harold Alexander napokon schválil masívny letecký útok na Monte Cassino.
Americké letectvo 15. februára 1944 zhodilo na kláštor 450 ton bômb, ?ím ho zrovnalo so zemou. Nemci následne obsadili jeho ruiny a využili ho ako výhodnú obrannú pozíciu. Nasledovali viac ako mesiac trvajúce intenzívne boje na svahoch, kde si britské vojsko vybudovali výhodnú pozíciu.
Nemci však došli na to, že Briti sú dohodnutí s Ameri?anmi na signáli zo svetlíc, ktoré namiesto nich odpálili. Pomýlení Briti svah opustili a Nemci si ?ahkým spôsobom získali územia na svahoch, o ktoré prišli pred dvoma mesiacmi.
Nasledoval neúspešný útok Novozélan?anov, ktorý nemecké tanky zatla?ili naspä?. Spojenecké letectvo 15. marca 1944 opä? zaúto?ilo na Monte Cassino, pri?om zhodili 1000 ton bômb. Ich snahu zlomi? odpor obrancov Monte Cassina podporilo aj delostrelectvo.
Bitka pokra?ovala 12. mája útokom, ktorý uskuto?nil po?ský 2. zbor v po?te 50.000 mužov pod velením generála Wladyslawa Andersa. Jeho sú?as?ou boli aj francúzske divízie. Poliaci postupovali po svahu krytí delostreleckou pa?bou ku kláštoru, kde sa ukrývali poslední nemeckí parašutisti. Pod ruinami kláštora sa odohral tvrdý boj, ktorého sa zú?astnili aj Ameri?ania, Novozélan?ania, Indovia a Briti.
Až 18. mája 1944 sa podarilo po?skej jednotke ako prvej vstúpi? do trosiek kláštora, ktoré nemeckí vojaci opustili. Zajali tu len nieko?ko Nemcov, ktorí sa okamžite vzdali. Bitka o Monte Cassino skon?ila spojeneckým ví?azstvom, ale za ve?kých strát. Nemci na druhej strane však nedokázali udrža? Gustavovu líniu a pre Spojencov sa otvorila cesta do Ríma.
Zdroje: www.armyweb.cz www.nationalww2museum.org
Zdroj feed teraz.sk
