V noci z 13. na 14. februára 1945 sa nad Drážďanmi rozozvučali sirény ohlasujúce letecký poplach. V metropole na rieke Labe s približne 630.000 obyvateľmi, vrátane množstva ľudí utekajúcimi z východu pred postupujúcou Červenou armádou, sa začal jeden z najničivejších náletov na mesto počas druhej svetovej vojny.
Viac ako 770 bombardérov Kráľovského letectva (RAF) zhodilo v dvoch vlnách na mesto tony výbušných a zápalných bômb. Po britskom nočnom útoku nasledovalo na druhý deň plošné bombardovanie vyše troma stovkami amerických bombardérov United States Army Air Forces (USAAF) a 15. februára Drážďany postihol ďalší útok USAAF. Rozširujúce sa požiare spôsobili ohňovú búrku – mesto zažívalo apokalypsu.
Podľa oficiálnych údajov prišlo o život 25.000 ľudí. Tento počet uviedol drážďanský policajný šéf už v roku 1945. Po rokoch dohadov o počte mŕtvych tento údaj potvrdila aj komisia špeciálne zriadená drážďanskými úradmi. Zničených bolo asi 80.000 domov a oheň pohltil celé historické jadro s kultúrnymi pamiatkami.
Až do augusta 1944 boli Drážďany takmer jediným väčším nemeckým mestom, ktoré bolo od spojeneckých bombardovacích náletov z veľkej časti ušetrené. Do začiatku roka 1945 zostalo takmer nepoškodené, hoci bolo dôležitým dopravným uzlom medzi Prahou, Berlínom, Lipskom, Norimbergom a Varšavou. Navyše okrem menších zbrojárskych podnikov sa v ňom nachádzali aj väčšie priemyselné objekty ako napríklad jeden z najvýznamnejších výrobcov fotoaparátov a kamier Zeiß-Ikon AG či letecká továreň v Drážďanoch-Klotzsche.
Rozhodnutie bombardovať Drážďany dodnes vyvoláva diskusie. Spor o to, či bol výber mesta na rieke Labe správny, patrí medzi najzložitejšie otázky histórie druhej svetovej vojny.
Historici a odborná verejnosť stále diskutujú o motívoch tohto rozhodnutia. Jeden tábor poukazuje na to, že cieľom bombardovania bolo zlomiť morálku nemeckého obyvateľstva, oslabiť odpor nacistických ozbrojených síl a urýchliť koniec druhej svetovej vojny. „Zámerom bolo vyvolať zmätok medzi civilným obyvateľstvom a utečencami, takže úder smeroval na stred mesta a nie na továrne a železnice,“ napísal vo svojej knihe Dějiny druhé světové války britský historik a spisovateľ Liddell Hart.
Druhý tábor zastáva názor, že bombardovanie Drážďan bol vojnový zločin, ktorý zbytočne zmárnil tisíce ľudských životov a zničil kultúrne dedičstvo, pričom na výsledok vojny malo zanedbateľný dosah.
Saský úrad na ochrany ústavy (LfV) zaznamenal pred tohtoročným 80. výročím bombardovania Drážďan značný nárast mobilizácie nemeckej pravicovo-extrémistickej scény, pre ktorú je 13. február už roky „rituálom historickej spomienky a povinným termínom“. Predseda LfV Dirk-Martin Christian poukázal na to, že v meste sa zíde široké pravicové extrémistické spektrum, ktoré relativizuje nacistické zločiny. V čase od 13. do 15. februára ohlásili v Drážďanoch okrem „spomienkového pochodu“ aj výstavu o bombardovaní a protestný tábor.
Zdroj feed teraz.sk
