V noci z 13. na 14. februára 1945 sa nad Dráž?anmi rozozvu?ali sirény ohlasujúce letecký poplach. V metropole na rieke Labe s približne 630.000 obyvate?mi, vrátane množstva ?udí utekajúcimi z východu pred postupujúcou ?ervenou armádou, sa za?al jeden z najni?ivejších náletov na mesto po?as druhej svetovej vojny.
Viac ako 770 bombardérov Krá?ovského letectva (RAF) zhodilo v dvoch vlnách na mesto tony výbušných a zápalných bômb. Po britskom no?nom útoku nasledovalo na druhý de? plošné bombardovanie vyše troma stovkami amerických bombardérov United States Army Air Forces (USAAF) a 15. februára Dráž?any postihol ?alší útok USAAF. Rozširujúce sa požiare spôsobili oh?ovú búrku – mesto zažívalo apokalypsu.
Pod?a oficiálnych údajov prišlo o život 25.000 ?udí. Tento po?et uviedol dráž?anský policajný šéf už v roku 1945. Po rokoch dohadov o po?te m?tvych tento údaj potvrdila aj komisia špeciálne zriadená dráž?anskými úradmi. Zni?ených bolo asi 80.000 domov a ohe? pohltil celé historické jadro s kultúrnymi pamiatkami.
Až do augusta 1944 boli Dráž?any takmer jediným vä?ším nemeckým mestom, ktoré bolo od spojeneckých bombardovacích náletov z ve?kej ?asti ušetrené. Do za?iatku roka 1945 zostalo takmer nepoškodené, hoci bolo dôležitým dopravným uzlom medzi Prahou, Berlínom, Lipskom, Norimbergom a Varšavou. Navyše okrem menších zbrojárskych podnikov sa v ?om nachádzali aj vä?šie priemyselné objekty ako napríklad jeden z najvýznamnejších výrobcov fotoaparátov a kamier Zeiß-Ikon AG ?i letecká továre? v Dráž?anoch-Klotzsche.
Rozhodnutie bombardova? Dráž?any dodnes vyvoláva diskusie. Spor o to, ?i bol výber mesta na rieke Labe správny, patrí medzi najzložitejšie otázky histórie druhej svetovej vojny.
Historici a odborná verejnos? stále diskutujú o motívoch tohto rozhodnutia. Jeden tábor poukazuje na to, že cie?om bombardovania bolo zlomi? morálku nemeckého obyvate?stva, oslabi? odpor nacistických ozbrojených síl a urýchli? koniec druhej svetovej vojny. „Zámerom bolo vyvola? zmätok medzi civilným obyvate?stvom a ute?encami, takže úder smeroval na stred mesta a nie na továrne a železnice,“ napísal vo svojej knihe D?jiny druhé sv?tové války britský historik a spisovate? Liddell Hart.
Druhý tábor zastáva názor, že bombardovanie Dráž?an bol vojnový zlo?in, ktorý zbyto?ne zmárnil tisíce ?udských životov a zni?il kultúrne dedi?stvo, pri?om na výsledok vojny malo zanedbate?ný dosah.
Saský úrad na ochrany ústavy (LfV) zaznamenal pred tohtoro?ným 80. výro?ím bombardovania Dráž?an zna?ný nárast mobilizácie nemeckej pravicovo-extrémistickej scény, pre ktorú je 13. február už roky „rituálom historickej spomienky a povinným termínom“. Predseda LfV Dirk-Martin Christian poukázal na to, že v meste sa zíde široké pravicové extrémistické spektrum, ktoré relativizuje nacistické zlo?iny. V ?ase od 13. do 15. februára ohlásili v Dráž?anoch okrem „spomienkového pochodu“ aj výstavu o bombardovaní a protestný tábor.
Zdroj feed teraz.sk
