Nemecká protipartizánska jednotka vtedy vtrhla do severovýchodnej obce Tokajík v okrese Stropkov a popravila 32 tokajíckych mužov a evakuantov. Dedinu následne vydrancovala a zapálila. Od tejto tragickej udalosti uplynie v utorok 19. novembra 80 rokov.
„Približne 200 príslušníkov nemeckého Zvláštneho komanda ZbV 27 (Zur besonderen Verwendung) spadajúceho pod Einsatzgruppe H v to jesenné ráno prišlo do dediny. Za?ali preh?adáva? domy a zhromaž?ova? miestnych mužov. Tak sa im postupne podarilo v záhrade pri miestnom kostole zhromaždi? 34 osôb, ktorým oznámili, že idú pracova? na opev?ovacie práce v prospech nemeckej brannej moci,“ vysvetlil pre TASR zástupca riadite?a Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Najskôr im ich blízki mohli prinies? teplé oble?enie a jedlo na tri dni. O 11.00 h vyrazili zhromaždení muži v sprievode nemeckých vojakov smerom k obci Brusnica. „Necelý kilometer od obce Tokajík, v dolinke potoka Tokajec, pod lesom zvaným Podperelisok, na tento sprievod ?akali ?alší nemeckí vojaci. Zadržaným mužom na mieste pre?ítali rozsudok, na základe ktorého boli odsúdení na trest smrti zastrelením za pomoc partizánom. Po odznení rozsudku dal velite? jednotky Oberfeldwebel Kummann (krstné meno neznáme) rozkaz na stre?bu,“ priblížil krvavú udalos? historik.
Tých, ktorí po stre?be poprav?ej jednotky prejavovali posledné známky života, nemeckí vojaci zabili na mieste strelou do hlavy. Popravu akoby zázrakom prežila dvojica odsúdených, Andrej Stropkovský a Michal Medvedz, ktorí si prežitú hrôzu niesli v duši po zvyšok života. Medzitým ženy spolu s de?mi a staršími ob?anmi násilne vyhnali z obce. Tokajík o de? neskôr vyrabovali a vypálili.
Po krvavom masakri zostal zachovaný károvaný oblek šedej farby, pozostávajúci zo saka a nohavíc. Oblek patril Stropkovskému, jednému z dvoch preživších obetí tokajíckeho masakra. V roku 1985 ho získalo do svojich zbierok vtedajšie Dukelské múzeum a v sú?asnosti je prezentovaný v Múzeu Tokajíckej tragédie v Tokajíku.
„Majite? obleku, preživší masakru Stropkovský, sa narodil v roku 1924 v obci Tokajík a zomrel v roku 1989. Pracoval v lesoch, poznal ve?mi dobre všetky chodní?ky a možnos? vo?ného pohybu v miestnych lesoch využil v prospech partizánskeho hnutia ako spojka. V?aka jeho odhodlaniu sa dôležité informácie dostávali do Stropkova k partizánom a potom do Vyšnej Sitnice,“ povedal ?alej Šumichrast. Správy prenášal zašité do podšívky ?iapky.
Krvavú nemeckú vendetu za pomoc partizánom prežila dvojica s ?ažkými zraneniami. Medvedz bol v bezvedomí, no Stropkovský, ktorý utrpel zranenia pravej nohy a boku, nestratil vedomie. V?aka jeho spomienkam sú známe podrobnosti tejto popravy.
„Zostal nehybne leža?, aby Nemci nezistili, že je nažive. Videl, ako prechádzali medzi m?tvolami a tých, ?o ešte javili známky života, likvidovali. Aj do samotného Stropkovského jeden z Nemcov kopol, stupil mu na chrbát a poznamenal kaput. Pri poprave prišiel aj o svojho 23-ro?ného brata Juraja. Stropkovský s Medvedzom sa potom skrývali v lesnej drevenej kolibe až do oslobodenia Tokajíka koncom novembra 1944. Z vypálenej obce sa zachoval len kostol a jediný dom, v ktorom si našli po oslobodení do?asné úto?isko. V posledný novembrový de? sa Stropkovský a Medvedz prvýkrát stretli s vojakmi sovietskej ?ervenej armády, ktorej lekári im poskytli lekársku pomoc,“ vysvetlil Šumichrast.
Na prosbu preživších prišli 12. decembra 1944 ob?ania zo susedných Piskoroviec, aby pomohli zakopa? zavraždených do spolo?ného hrobu priamo na mieste tragédie. Po návrate z evakuácie požiadali príbuzní o exhumáciu obetí tokajíckeho masakra a pochovali ich tradi?ným spôsobom. Na pohrebe, ktorý sa konal 4. apríla 1945 na obecnom cintoríne, sa zú?astnilo okrem pozostalých aj množstvo ?udí z okolitých obcí.
V roku 1959 bol na miestnom cintoríne v Tokajíku postavený Pamätník tokajíckej tragédie. Jeho dominantným prvkom je súsošie „Návrat do vyvraždenej obce“, vytvorené z bieleho spišského travertínu. Jeho autorom je akademický sochár František Gibala, ktorý stvárnil dramatický výjav, ke? ženy a matky našli svojich mužov a synov povraždených. Pred súsoším boli potom upravené a šedou žulou vyložené hroby obetí, ktorých mená sú na náhrobkoch uvedené v slovenskom a ukrajinskom jazyku. Celý tento areál je architektonickým dielom Ladislava Beisetzera. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený 7. marca 1963.
„Toto pamätné miesto, bezprostredne spojené s oslobodzovacími bojmi na území Slovenska, postupne prešlo od roku 2020 komplexnou revitalizáciou, ktorá bola v spolupráci s obcou Tokajík realizovaná v réžii VHÚ Bratislava. Ke? 9. októbra 2023 oblas? severovýchodného Slovenska zasiahlo pomerne silné zemetrasenie s epicentrom pri obci ?apalovce, zna?ne sa poškodilo aj spomínané súsošie od Gibalu. Jeho pomerne náro?ná renovácia postupne prebehla v ateliéri akademického sochára Petra Mészároša v Slovenskom Grobe. Jednotlivé zreštaurované ?asti v septembri tohto roku osadili na svoje pôvodné miesto. Tým sa samotné súsošie vrátilo do takého stavu, v akom bolo pred zemetrasením,“ dodal pre TASR historik.
Zdroj feed teraz.sk
