Týmito slovami zhodnotil sú?asnú dobu v jednom z posledných rozhovorov Eugen Gindl – spisovate?, publicista, scenárista a ochranca prírody.
Mnohí si ho pamätajú v spojitosti s ob?ianskym a ekologickým samizdatom Bratislava/nahlas, ktorý ešte v roku 1987 odvážne upozornil na devastáciu životného prostredia vo vtedajšom ?eskoslovensku. Eugen Gindl bol tiež jednou z osobností Novembra ´89 a podie?al sa na vzniku hnutia Verejnos? proti násiliu.
V piatok 2. februára by sa Eugen Gindl dožil 80 rokov.
Eugen Gindl sa narodil 2. februára 1944 v Bratislave. Detstvo a mlados? strávil v Liptovskom Mikuláši, kde jeho otec ako lekár dostal po 2. svetovej vojne miesto a pôsobil v tamojšej nemocnici.
Aby mohol študova? žurnalistiku, musel absolvova? ro?nú prax ako robotník. Svoje prvé ?lánky a reportáže uverej?oval v novinách Nový Liptov. V rokoch 1962 – 1968 absolvoval štúdium na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Krátko po promócii zažil vpád sovietskych a spojeneckých vojsk, ktoré 21. augusta 1968 obsadili ?eskoslovensko. Využil preto možnos? získa? štipendium v západnom Berlíne a pokra?ova? tam v štúdiu publicistiky a politológie. V roku 1970 mu však – v súlade s postupujúcou tzv. normalizáciou – zobrali pas a nemohol zahrani?né štúdium ukon?i?.
Stal sa reportérom týždenníka Život, venoval sa písaniu o prírode i horolezectve. Z tohto prostredia ?erpala námet úspešná rozhlasová hra Vynes na horu svoj hrob, ktorú napísal s Ondrejom Sliackym. V roku 1979 pod?a nej nakrútil film režisér Jozef Zachar. Spolu so Sliackym napísal rozhlasovú hru H?bkový rekord, venoval sa tiež tvorbe pre deti (rozhlasová hra Šamajov memoriál). Napísal scenár k filmu Chu? vody, ktorý v roku 1982 nakrútil Peter Hledík, o rok neskôr vznikla pod?a jeho scenára snímka Celý svet nad hlavou (r. Stanislav Párnický).
Od roku 1983 Eugen Gindl pôsobil ako publicista a scenárista v slobodnom povolaní. Spolupracoval s ochrancami prírody a venoval sa dokumentárnej tvorbe. V tomto ?ase sa do?kal filmovej podoby aj jeho H?bkový rekord opä? v spolupráci s Párnickým (1985). Podie?al sa tiež na scenári k filmu Právo na minulos?, ktorý nakrútil režisér Martin Hollý – premiéru mal v roku 1989. O rok neskôr dokon?il režisér Dušan Tran?ík film Ke? hviezdy boli ?ervené pod?a Gindlovho scenára.
Eugen Gindl patril k šiestim redaktorom známeho samizdatu Bratislava/nahlas, ktorý vyšiel 2. októbra 1987 – ?alšími boli Ján Budaj, Juraj Flamík, Fedor Gál, Mikuláš Huba a Peter Tatár. Ke? dokument rozhlasová stanica Hlas Ameriky ozna?ila za „najvä?šiu facku, akú dostal režim od roku 1968“, boli jeho autori vystavení nátlaku a zastrašovaniu. Samotnému Gindlovi zastavili nieko?ko televíznych projektov.
V Novembri ´89 patril Eugen Gindl k zakladate?om hnutia Verejnos? proti násiliu (VPN). Bol ?lenom prvého Koordina?ného výboru VPN a šéfredaktorom ob?ianskych novín Verejnos?. Pre webovú stránku Pamä? národa na toto obdobie spomínal slovami: „Chodil som vtedy spa? okolo štvrtej nad ránom, nie domov, ale ?ahol som si k radiátoru na koberec v redakcii. Ráno prišli upratova?ky s vysáva?mi a tie nás budili. No ale vyšla Verejnos?, ktorá mala 350-tisícový náklad a ten sa rozchytal.“
Od roku 1989 zárove? viedol ako šéfredaktor vedecký ?asopis Kozmos, bol šéfredaktorom slovenskej prílohy Stredoeurópskych novín v Denníku SME (1994 – 2000) a v rokoch 1997 – 2000 pôsobil aj v mesa?níku OS.
V roku 2007 nakrútil pod?a Gindlovho scenára Martin Repka snímku Návrat bocianov. Gindl je tiež autorom divadelnej hry Karpatský thriller, ktorú v roku 2013 uviedlo Slovenské národné divadlo. V roku 2014 za ?u získal cenu Nadácie Tatra Banky.
Z literárnej tvorby Eugena Gindla možno spomenú? zbierku básní Piknik na lietajúcom koberci ?i knižku dialógov s Fedorom Gálom Two up (2006). V roku 2015 mu vyšiel výber reportáží ?elom vzad, ozvena!, nasledovali diela Svetobežník bez pasu (2019) ?i kniha Zaživa v Tramtárii z roku 2020.
Eugen Gindl zomrel 14. novembra 2021. V minulom roku vydavate?stvo Absynt vydalo knižne jeho komentáre publikované v posledných rokoch v rôznych periodikách.
Zdroj: litcentrum.sk, pametnaroda.cz
Zdroj feed teraz.sk
