Karol Jokl sa narodil 29. augusta 1945 v Ba?ovanoch (pozn. – dnešné Partizánske). S futbalom za?al v rodnom meste v drese miestnej Iskry. Vzorom mu bol jeho otec, ktorý hrával najvyššiu slovenskú i ?esko-slovenskú sú?až za klub ŠK Ba?ovany a vyzna?oval sa technickou hrou. Mladý Karol ve?mi rýchlo upozornil na svoj obrovský talent a už v sedemnástich rokoch patril k oporám seniorského mužstva Iskry Partizánske. „Netrvalo dlho a po Joklovi siahol Slovan Bratislava, ktorý vtedy trénoval Leopold „Jim“ Š?astný. Práve on vymyslel nová?ikovi v belasom drese prezývku „Kopýtko“, ke?že pochádzal z mesta obuvi, ako sa vtedy Partizánskemu hovorilo,“ uvádza sa na oficiálnom webe ŠK Slovan Bratislava v sekcii venovanej klubovým legendám.
Jokl sa takmer okamžite presadil v prvom mužstve Slovana, za?al strie?a? góly a preto netrvalo dlho, kým si ho všimol reprezenta?ný tréner Václav Jíra. Svoj prvý ligový zápas odohral Jokl 17. augusta 1963, o jedenás? dní strelil prvý gól v najvyššej ?esko-slovenskej sú?aži a v novembri 1963 odohral premiérový zápas za A-mužstvo ?SSR proti Juhoslávii. Slovanu Bratislava zostal Karol Jokl verný nasledujúcich 12 rokov, po?as ktorých zažil s mužstvom ve?ké ví?azstvá, ale aj trpké prehry. Vypracoval sa na dirigenta hry celého mužstva, úto?níkov zásoboval presnými prihrávkami a divákov bavil svojimi technickými kúskami. Súperových obrancov privádzal do zúfalstva a tí sa preto neraz uchy?ovali k zákerným faulom. Po?as celej kariéry tak trápili Jokla zranenia, zaprí?inené zvä?ša brutálnymi zákrokmi súperov.
Neby? toho, Karol Jokl mohol dosiahnu? ešte viac. Zoznam jeho úspechov nebol ale i tak malý. V prvom rade treba spomenú? zisk Pohára ví?azov pohárov v roku 1969 so Slovanom Bratislava, na ktorom sa podie?al výraznou mierou. ?alej tri majstrovské tituly, štyri ví?azstvá v ?esko-slovenskom pohári a v reprezenta?nom drese ú?as? na majstrovstvách sveta 1970 v Mexiku. V A–mužstve ?SSR odohral nieko?ko pamätných zápasov, medzi nimi duely proti Brazílii, Ma?arsku alebo Švédsku. Celkovo nastúpil v reprezentácii v 27 zápasoch, v ktorých zaznamenal 11 gólov.
Jokl sa stal legendou už po?as hrá?skej kariéry a diváci sa chodili na jeho hru pozera? nielen na Tehelné pole, ale i na ihriská súperov. V belasom drese odohral 241 stretnutí a strelil 69 gólov. S milovaným klubom sa rozlú?il v závere?nom zápase sezóny 1974/1975, v ktorom sa rozhodovalo o majstrovskom titule medzi dvomi bratislavskými mužstvami, Interom a Slovanom. Práve tento Joklov posledný zápas v najvyššej sú?aži sa stal jeho najpamätnejším. Výraznou mierou sa podie?al na ví?azstve Slovana 4:2, pri?om sám strelil gól po sóle cez polovicu ihriska. Zo Slovana tak odišiel na vrchole.
Jednu sezónu ešte odohral v drese Baníka Prievidza, následne sa vydal na trénerskú dráhu. Postupne pôsobil v kluboch Bradlan Brezová pod Bradlom, Energia Senec, Devínska Nová Ves, St. Pölten a nakoniec ako asistent Dušana Galisa v Slovane Bratislava. Spolupodie?al sa tak na zisku dvoch titulov majstra Slovenska. Viac mu však dopriate nebolo. Zomrel náhle, 28. októbra 1996 vo veku pä?desiatjeden rokov.
V roku 2016 ho uviedli do Siene slávy slovenského futbalu. Jeho pamiatku si uctili aj rodáci v Partizánskom. Od roku 2008 nesie Mestský futbalový štadión jeho meno. Pri príležitosti slávnostného otvorenia štadióna mu bola odhalená i pamätná tabu?a.
Zdroj feed teraz.sk
