Hoci išlo o najzápadnejšie lokality Slovenska, predsa to neboli posledné oslobodené lokality Slovenska. Tými bolo až za?iatkom mája 1945 viacero obcí v okrese ?adca. „Vzh?adom na svoju polohu bola Skalica vybraná ako oblas? vhodná pre evakuáciu civilistov predovšetkým z Bratislavy. Dokonca na pár dní v meste našla úto?isko na prelome marca a apríla 1945 i vláda Slovenskej republiky, na ktorej ?ele stál jej vtedajší predseda Štefan Tiso,“ povedal pre TASR riadite? Záhorského múzea v Skalici Martin Hoferka.
V rovnakom období, od 25. marca do 5. apríla 1945, bol v Skalici umiestnený štáb nemeckého velenia na ?ele s generálom Hermannom Höflem. „Nachádzal sa v dome fotografa Františka Šime?ku. Pred približujúcim sa frontom sa nemecké vojská presúvali na Moravu. V meste zostali iba menšie skupinky nemeckých pozorovate?ov a spojárov. So sebou pobrali zásoby, ktoré našli v mlyne, liehovare alebo sklade tabaku v meštianskej škole,“ priblížil dobovú situáciu Hoferka.
Od 5. apríla 1945 sa obyvatelia pripravovali na príchod frontu. Budovali provizórne bunkre, adaptovali pivnice alebo sa uchýlili za mesto do viníc, kde sa ukrývali v búdach. Od 8. apríla 1945 bolo po?u? blížiace sa dunenie zbraní. Na oslobodzovaní Skalice, Holí?a a blízkeho okolia sa podie?ali vojská sovietskej a rumunskej armády.
„Zo sovietskych to bol 57. strelecký zbor 53. armády 2. ukrajinského frontu, konkrétne v Skalici to boli vojaci 1. rumunskej armády a príslušníci ?ervenej armády 375. charkovskej divízie. Vo ve?erných hodinách 10. apríla 1945 sa sovietske vojská priblížili k mestu a prenocovali v skalických vinohradoch, na ?o s ?ažkým srdcom spomínali vinári,“ povedal ?alej pre TASR.
Nadránom 11. apríla 1945 medzi 2. a 3. hodinou vstúpili do mesta prví prieskumníci spolu s partizánom pôvodom zo Skalice Pavlom Klva?om. S príchodom úsvitu do mesta dorazili aj sovietske jazdecké jednotky. Poslední Nemci sa z mesta stiahli bez boja pod ?ažkou gu?ometnou pa?bou v noci z 10. na 11. apríla 1945. „Pri ústupe zlikvidovali v meste Zelený most. Zostali len dvaja pozorovatelia ukrytí vo veži jezuitského kostola. Po 7. hodine rannej sa Nemci z moravskej strany pokúsili o protiútok a priblížili sa až k železni?nej trati spájajúcej Skalicu a Sudom??ice. K definitívnemu ústupu ich okolo 9. hodiny ráno prinútili ka?uše,“ vysvetlil riadite? múzea.
Následne potom vstúpili do Skalice i prvé rumunské jednotky. Vojaci prišli do mesta z dvoch strán, a to od spomínaných vinohradov a v smere od Kátova. Vojenský velite? mesta za ?ervenú armádu si zriadil štáb v budove okresného úradu a rumunská armáda mala svoju centrálu v pravom trakte budovy gymnázia. V gymnáziu bola zriadená i vojenská po?ná nemocnica.
Hoci bolo mesto príležitostne od 5. apríla bombardované, zostalo relatívne nedotknuté. Rovnako neutrpelo vä?šie materiálne škody ani po?as oslobodzovania. „Vážnejšie poškodených alebo zni?ených bolo devä? domov vrátane verejných budov a nieko?ko desiatok hospodárskych z celkového vtedajšieho po?tu 1400 domov. V okrese najpostihnutejšou obcou bol Unín, kde zhorelo z 322 domov 53, 150 stodôl, vyše 200 chlievov a maštalí a ?alších devä? domov vážne poškodili. Po?as bojov o mesto zahynulo v katastri Skalice 130 vojakov, z toho 51 sovietskych a 23 rumunských vrátane podplukovníka ?ervenej armády Viktora Savi?a P?juš?a z Voroneže, po ktorom je dodnes pomenovaná jedna z ulíc mesta. Z radov civilistov zahynulo v súvislosti s prechodom frontu 19 osôb, z nich sedem bolo evakuantov,“ uviedol Hoferka.
V roku 1965 bola P?juš?ovi v blízkosti základnej školy odhalená busta. O dva roky neskôr dalo mesto postavi? pamätník oslobodenia s menami padnutých sovietskych vojakov a Skali?anov, ktorí zahynuli ?i už ako partizáni, alebo boli popravení Nemcami. Autormi pamätníka sú architekt Radko Auer a sochár Tibor Bartfay. Od roku 2007 sú obidva pamätníky sústredené v Parku oslobodenia.
Oslobodenie pripomína aj pamätník v meste Holí?. Nachádza sa na Námestí mieru (pri Pomníku padlých). „Pamätník predstavuje podstavec s tabu?ou, na ktorej je nápis ‚V?aka Sovietskej armáde za oslobodenie Holí?a 11. IV. 1945‘. Pamätná tabu?a vznikla ako pripomienka 36 sovietskych vojakov, ktorí stratili svoje životy pri obrane Holí?a,“ uvádza sa na stránke mesta.
Obe záhorské mestá si významnú udalos? pripomínajú každoro?ným kladením vencov k pamätníkom.
Zdroj feed teraz.sk
