Buchenwald bol zajatecký tábor s rozlohou 400.000 štvorcových metrov, so 139. satelitnými tábormi, ohrani?ený ostnatým drôtom s elektrinou. Strážilo ho viac než 9000 esesákov a dozorcov, pri?om len 79 z nich po roku 1945 odsúdili. Deportovali sem 277.800 osôb z 50 krajín sveta, z toho 30.000 maloletých a 28.230 žien. Medzi nimi bolo približne 7500 ?echov a Slovákov.
Základom vytvorenia koncentra?ných táborov nacistickými jednotkami bolo „mimoriadne nariadenie na ochranu národa a štátu“ z 28. februára 1933, krátko po tom, ako sa Adolf Hitler dostal k moci. Buchenwald postavili jednotky SS v pohorí Ettersberg pri meste Weimar v lete 1937. Pôvodne bol navrhnutý pre 8000 väz?ov.
Prvý transport dorazil na stavenisko 15. júla 1937. Do konca roka tu umiestnili 2500 väz?ov, ktorých úlohou bolo postavi? tábor. Jeho velite?om bol Karl Otto Koch, známy svojou brutalitou. V Buchenwalde pracovala ako dozorky?a aj jeho manželka Ilse, ktorá väz?ov sexuálne týrala a zvliekala z kože.
Po?et väz?ov v priebehu roka 1938 stúpal. V apríli a júni v rámci represívnej akcie Arbeitsscheu Reich transportovali do Buchenwaldu 4000 Sintov, Rómov a Židov. Po?et väz?ov v októbri prekro?il 10.000. Vä?šina pracovala v interna?ných pracovných strediskách pre okolité zbrojné továrne.
Po novembrových pogromoch sem gestapo deportovalo 9845 Židov. V Buchenwalde vznikla samostatná ohradená zóna – tzv. pogromový tábor, pozostávajúci z piatich barakov bez podláh, okien ?i vykurovania. V dôsledku pre?udnenia a nedostatku vody vypukol v tábore týfus. Epidémia prinútila SS vo februári 1939 špeciálnu sekciu zbúra?.
Za?iatkom druhej svetovej vojny do Buchenwaldu deportovali ?alších 8500 mužov. Takmer polovicu z nich umiestnili do uzavretej oblasti tzv. špeciálneho tábora. V tom roku zomrelo v koncentra?nom tábore minimálne 1800 väz?ov.
Koncom roku 1942 zriadili na severnom okraji tábora improvizovanú karanténnu zónu „malý tábor“, pozostávajúcu z dvanástich konských stajní bez okien a hygienických zariadení. Sem sa muselo ob?as zmesti? 2000 väz?ov. Za?iatkom roku 1945 sa Buchenwald stal pre?udneným miestom plným chorôb a úmrtí. Za necelých 100 dní pred oslobodením tu zomrelo okolo 6000 ?udí.
Tábor sa stal cie?om evakua?ných transportov zo zrušených záchytných stredísk v západnej a východnej Európe. Za?iatkom roku 1945 sem evakuovali väz?ov z koncentra?ných táborov Auschwitz a Gross-Rosen. S viac ako 110.000 registrovanými väz?ami bol Buchenwald a jeho podtábory koncom februára najvä?ším koncentra?ným táborom, ktorý ešte existoval. Malé tábory sa pred oslobodením stali zónami smrti. Len od januára do apríla 1945 tu zahynulo okolo 6000 väz?ov.
Za?iatkom apríla nastali pochody smrti. Viac ako 28.000 väz?ov prepravili vlakom alebo išli pešo do koncentra?ných táborov Dachau a Flossenbürg a geta Theresienstadt. Pochody a niekedy aj týžd?ové cesty vlakom neprežilo zrejme až desa?tisíc väz?ov.
K oslobodeniu Buchenwaldu došlo 11. apríla 1945. Od ranných hodín tankové divízie III. americkej armády postupovali na východ od mesta Gotha. Medzi väz?ami vznikli odbojové skupiny, ktoré si rozdistribuovali ukryté zbrane. Okolo 10.00 h bol v Buchenwalde vydaný rozkaz všetkým esesákom, aby opustili tábor. Najskôr utiekli príslušníci SS z velite?skej kancelárie, neskôr aj posádky strážnej veže.
Okolo 14.30 h americké tanky prenikli do priestoru SS. Medzi?asom ozbrojení väzni obsadili bránu tábora a premohli posledných esesákov. Tábor bol oslobodený o 16.00 h a týkalo sa to v ten de? 21.000 väz?ov, z toho vyše 900 detí a mladých ?udí. V júli 1945 americké jednotky opustili Durínsko a tábor odovzdali sovietskej vojenskej správe. Poslední preživší opustili tábor v auguste.
Umieranie na mieste bývalého nacistického koncentra?ného táboru neskon?ilo ani po vojne. Buchenwald využila sovietska okupa?ná moc, ktorá tu v lete 1945 zriadila interna?ný tábor. Až do roku 1950 v ?om sovietska tajná služba väznila nacistických zlo?incov, ich sympatizantov, ale i nevinných ?udí, ktorí sa do rúk sovietskych zložiek dostali náhodou. V tábore bolo internovaných okolo 28.400 osôb, z nich vyše 7100 zomrelo na podvýživu alebo choroby.
V d?och 6. a 7. apríla si v Buchenwalde a Mittelbau-Dora pripomenuli 80. výro?ie oslobodenia koncentra?ných táborov. „Na spomienkovej akcii sa zú?astnili krajinský premiér Durínska Mario Voigt, bývalý nemecký spolkový prezident Christian Wulff, ako aj desiati preživší Buchenwaldu pôvodom z Bieloruska, Nemecka, Francúzska, Izraela, Rumunska a Švaj?iarska. Medzi nimi bol aj rodák z bratislavskej Petržalky a prezident Medzinárodného táborového výboru Buchenwald-Dora (IKBD) Naftali (Juraj) Fürst,“ potvrdil to pre TASR historik a vedúci oddelenia strategickej komunikácie a vz?ahov s verejnos?ou pamätníku Buchenwald Rikola-Gunnar Lüttgenau.
Sprievodné spomienkové aktivity pokra?ujú aj nasledujúce obdobie. „Napríklad v pamätníku Buchenwald sa až do septembra koná exteriérová výstava Buchenwald 1945. Ide o výstavu historických fotografií, z ktorých sú mnohé verejne vystavené po prvý raz. Expozícia obsahuje celkovo 12 stél, nachádzajúcich sa na miestach, kde boli pôvodne v tom ?ase nasnímané,“ dodal historik.
Zdroj feed teraz.sk
