Potom, ?o sa Adolf Hitler stal 30. januára 1933 ríšskym kancelárom, za?ali nacisti tvrdo prenasledova? a nekompromisne eliminova? svojich politických protivníkov, ktorých umiest?ovali do koncentra?ných táborov. Jeden z prvých zriadili už necelé dva mesiace po uchopení moci ne?aleko Mníchova, v meste?ku Dachau v objekte bývalej Krá?ovskej bavorskej továrne na muníciu a pušný prach.
Prvé transporty zajatcov dorazili do tábora 22. marca 1933. V roku 1937 sa za?ali práce na rozšírení koncentra?ného tábora a do konca druhej svetovej vojny pozostával zo 140 satelitných táborov najmä v južnom Bavorsku.
V koncentra?nom tábore Dachau a v jeho satelitoch uväznili nacisti viac ako 200.000 ?udí z vyše 40 krajín. Na následky krutého zaobchádzania, hladu, chorôb, mu?enia a vraždenia v ?om zahynulo minimálne 41.500 ?udí. Od roku 1942 vykonávali nacistickí lekári na väz?och kruté lekárske pokusy. Približne jedna tretina väz?ov prišla o život v posledných šiestich mesiacoch druhej svetovej vojny po?as epidémie týfusu, ktorá v tábore vypukla koncom roku 1944.
Väze? s poradovým ?íslom jeden zaregistrovaný v koncentra?nom tábore Dachau bol študent práva Claus Bastian. Nacisti ho zatkli po?as akcie proti „nepriate?om štátu“ a obvinili zo sympatizovania s komunistami. Spolu s ?alšími dvoma stovkami režimu nepohodlných ?udí prešiel jeho bránou 22. marca 1933.
Spomedzi Slovákov zažili hrôzy koncentra?ného tábora napríklad prvý guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš, spisovate? Vladimír Miná? ?i prvorepublikový politik Ivan Markovi?, ktorý zahynul v roku 1944 v koncentra?nom tábore Buchenwald.
Nacisti väznili v Dachau tiež ?lenov bavorskej krá?ovskej rodiny, bývalého rakúskeho kancelára Kurta Schuschnigga, bývalého ná?elníka generálneho štábu Wehrmachtu Franza Haldera. Medzi väz?ami bol aj predvojnový francúzsky premiér Edouard Daladier, podpis ktorého bol pod Mníchovskou dohodou zo septembra 1938.
Pred postupujúcimi spojeneckými vojskami za?ali nacisti v polovici apríla 1945 väz?ov evakuova?, aby zabránili ich oslobodeniu. Niektorých vlakmi, vä?šinu však nútili ís? peši, v rámci takzvaných pochodov smrti. Do Tirolska ich takto v nieko?kých vlnách mierilo približne 25.000, mnohí z nich úmornú cestu neprežili. Zomreli bu? na vy?erpanie, alebo ich dozorcovia zastrelili.
Americké jednotky 45. pešej divízie 7. armády oslobodili koncentra?ný tábor Dachau 29. apríla 1945. Vojaci nachádzali m?tvoly na rôznych miestach rozsiahleho komplexu, neraz nahádzané na kopách. V barakoch našli viac ako 30.000 zúbožených ?udí, mnohých na pokraji smrti. Strážilo ich nieko?ko desiatok esesákov, ktorí nestihli ujs?.
Americkí vojaci, zhrození poh?adom na zúbožených väz?ov a železni?né vagóny plné m?tvych tiel, zobrali v de? oslobodenia koncentra?ného tábora spravodlivos? do svojich rúk a bez riadneho súdu postrie?ali neozbrojených nemeckých zajatcov.
V?aka iniciatíve preživších, ktorí v roku 1955 vytvorili Comité International de Dachau (CID), sa bývalý koncentra?ný tábor zmenil na pamätné miesto. Pamätník koncentra?ného tábora Dachau sprístupnili v máji 1965, kedy tam otvorili prvú výstavu. Podujatia späté s 80. výro?ím oslobodenia koncentra?ného tábora sa za?ínajú v Dachau v utorok 29. apríla a potrvajú do nedele 4. mája 2025.
Zdroj:
https://www.juedische-allgemeine.de/politik/die-lager-waren-ueberall
https://www.nsdoku.de/en/lexikon/artikel/bastian-claus-61
Zdroj feed teraz.sk
