Na východ Sovietskeho zväzu ?i na Sibír vysídlili v roku 1944 viac ako 870.000 ?udí a do októbra 1948 už viac ako dva milióny. Najvä?šou bola operácia pod kódovým názvom „?e?evica“ („Šošovica“), zameraná na vysídlenie ?e?encov a Ingušov do Kazachstanu a Kirgizska. V piatok 23. februára uplynie 80 rokov od za?iatku deportácií ?e?encov a Ingušov do Strednej Ázie a zániku ?e?ensko-Ingušskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky.
Hoci Prezídium Najvyššieho sovietu Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) schválilo nariadenie „O likvidácii ?e?ensko-Ingušskej republiky“ 7. marca 1944, násilné vysíd?ovanie ?e?encov a Ingušov sa za?alo skoro ráno 23. februára 1944. Pod?a sovietskeho vedenia malo ís? o odplatu za ich údajnú kolaboráciu s fašistickými vojskami na Kaukaze.
Ruský historik Boris Sokolov ale tvrdí, že sovietsky diktátor Stalin „už dávno plánoval rieši? problém nepoddajných kaukazských národov, a druhá svetová vojna mu na to dala len vhodnú zámienku.“
Na Stalinov príkaz sa stal vykonávate?om operácie jeho „krvavý kat“ a šéf obávanej tajnej služby (NKVD) Lavrentij Berija. Približne 120.000 dôstojníkov a vojakov NKVD presunuli do ?e?ensko-Ingušska pod zámienkou opravy poškodených ciest a mostov. Od za?iatku operácie postupovali od domu k domu a vyhá?ali prekvapených ?udí do pripravených nákladných áut. Na zbalenie najnutnejších vecí mali len pár minút. Už o 11-ej hodine hlásil Berija Stalinovi: „Vysíd?ovanie prebieha normálne.“ Ve?er dokonca zorganizoval v Groznom hostinu.
Deportácie ?e?encov a Ingušov sprevádzalo množstvo incidentov a hromadná likvidácia civilného obyvate?stva. Za najvä?ší masaker sa považuje zabitie viac ako 700 ?udí v horskej dedine Chajbach 27. februára 1944. Obyvate?ov neschopných transportu, teda chorých a starých, nahnali do stajne a zaživa upálili.
Násilné vysíd?ovanie prebiehalo dva týždne, do 9. marca. Po?as neho deportovali v 180 transportoch najmä do Kazachstanu a Kirgizska viac ako 493.000 ?e?encov a Ingušov a ich republika zanikla.
Vysídlení ?udia putovali takmer mesiac vo vagónoch na prepravu dobytka do strednej Ázie respektíve na Sibír. Vo vagónoch boli katastrofálne podmienky. Desa?tisíce ?udí, najmä deti a starci, zomreli po ceste od hladu, chladu i na rôzne choroby a infekcie.
Deportovaní obyvatelia sa mohli vráti? do svojej domoviny až v roku 1957 na základe spolo?ného výnosu Prezídia Najvyšších sovietov ZSSR a Ruskej federácie z 9. januára 1957, ktoré zrušilo vys?ahovanie ?e?encov a Ingušov a obnovilo ?e?ensko-Ingušskú autonómnu republiku.
Len na jar a v lete sa vrátilo okolo 140.000 ?e?encov a Ingušov, avšak ich domy medzi tým obsadili presídlení Rusi a obyvatelia iných národov Sovietskeho zväzu. Ke?že navrátilci chceli býva? v domoch, v ktorých bývali pred násilným vys?ahovaním, neraz dochádzalo k rôznym potý?kam.
Na svoju rehabilitáciu museli príslušníci vysídlených národov ?aka? prakticky až do dokonca roku 1989. Najvyšší soviet Sovietskeho zväzu prijal totiž 14. novembra 1989 Deklaráciu o rehabilitácii prenasledovaných národov, ktorou potvrdil nezákonnos? a zlo?innos? represívnych zákonov proti národom, ktoré boli vystavené násilnému vysíd?ovaniu. Podobnú rezolúciu prijal Najvyšší soviet Ruskej federácie 26. apríla 1991.
Zdroj: https://nkvd.tomsk.ru, https://www.bbc.com/russian, https://migrantocenter.ru, https://www.kavkazr.com
Zdroj feed teraz.sk
