Vtedajšia SNR mala pod?a Norberta Kme?a, samostatného vedeckého pracovníka a zástupcu riadite?a Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) v. v. i., dvoch predsedov, Jozefa Lettricha z Demokratickej strany (DS) a Karola Šmidkeho z Komunistickej strany Slovenska (KSS). Poslanci SNR boli nominanti DS a KSS. Historické rokovanie SNR sa za?alo 15. mája 1945.
Pred prijatím nariadenia o potrestaní fašistických zlo?incov, okupantov, zradcov a kolaborantov a vytvorení ?udových súdov, schválili poslanci SNR Ohlas Slovenskej národnej rady ?eskému národu. Prerokovali a prijali slávnostnú rezolúciu, v ktorej si uctili hrdinov Slovenského národného povstania (SNP). Až posledným bodom rokovania bolo nariadenie SNR, ktorého cie?om bola pod?a Kme?a snaha vyrovna? sa s minulos?ou a pripomenutie si útrap a zlo?inov z rokov 1939 – 1945.
„Predseda SNR Jozef Lettrich sa v úvode zasadnutia zmienil o tom, že rokujú v tých istých priestoroch, kde zasadal Snem Slovenského štátu a jeho ú?inkovanie predstavuje ´temnú minulos?, ktorá sa nesmie vráti?´. V Ohlase Slovenskej národnej rady ?eskému národu sa opä? zdôraznilo, že slovenský národ nemá zodpovednos? za zradu zo 14. marca 1939 a ni? spolo?né ani s udalos?ami zo 6. októbra 1938. ?lenovia SNR deklarovali túžbu ži? spolu s ?eským národom v ?eskoslovenskej republike na princípe národnej rovnoprávnosti. Pripomenuli sa obete ?eského národa za slobodu a aj to, že spolo?ný štát bude udržiava? dobré spojenecké styky s ve?kými západnými demokraciami, bezvýhradne sa bude opiera? politicky, hospodársky, vojensky i kultúrne o ví?aznú baštu Slovanstva: Sovietsky zväz a družne spolupracova? so slovanským a demokratickým Po?skom i Juhoslovanskou federáciou,“ uviedol pre TASR Kme?.
V schválenej rezolúcii, ktorou si poslanci uctili hrdinov SNP sa uvádzalo, že pamiatka povstalcov bude ve?ná, lebo vykúpili slovenský národ pred dejinami. Po hrdinoch SNP sa plánovali pomenova? mestá a dediny, vojenské útvary a inštitúcie. Na ich pamiatku sa mali stava? sochy a pamätníky. „Plánovali sa ude?ova? aj vyznamenania, a to Rad Hrdinu národného povstania, Rad Za chrabros? troch stup?ov a Rad Bojovník za slobodu,“ doplnil zástupca riadite?a Ústavu politických vied SAV.
Až posledným bodom rokovania bolo Nariadenie SNR o potrestaní fašistických zlo?incov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ?udového súdnictva. Prijatím tejto legislatívy sa malo demonštrova?, že na vojnové zlo?iny sa nezabudne a budú potrestané všetky zlo?iny proti ?udskosti.
„Na vykonávaní spravodlivosti sa mali aktívne zú?ast?ova? ?udia, a to tak, že sa stanú ?lenmi ?udových súdov. Týmto spôsobom mali aktívne participova? na odsúdení osôb, ktoré sa zú?ast?ovali na zmie?ovaných zlo?inoch proti ?udskosti. Argumentovalo sa okrem iného tým, že ?udia najlepšie vedia a pamätajú si, kto sa na akom zlo?ine podie?al a kto si zaslúži aký trest. Tento zákon bol napokon aj predmetom politického zápasu a vzájomného obvi?ovanie sa medzi DS a KSS, kto z nich podporuje a ochra?uje fašistov a nepriate?ov ?udu,“ vysvetlil pre TASR Kme?.
Nariadenie SNR obsahovalo viacero ustanovení, ktoré dovtedajšie trestné právo nepoznalo. Pripúš?alo uplatnenie retroaktivity, neuznávalo odkladný ú?inok žiadosti o milos?, alebo nedávalo odsúdeným možnos? odvola? sa. Na Slovensku vznikol Národný súd v Bratislave, okresné ?udové súdy a miestne ?udové súdy. Tie boli v každej obci, v ktorej sídlil Miestny národný výbor. Do pôsobnosti Národného súdu patrilo rozhodova? o trestných ?inoch predstavite?ov vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945).
Zdroj feed teraz.sk
