Medzi Benešove dekréty patrí aj ten, ktorý podpísal pred 80 rokmi – 25. októbra 1945. Išlo o dekrét, ktorý naria?oval konfiškáciu nepriate?ského majetku. Na jeho základe sa majetok Nemcov, Ma?arov a kolaborantov skonfiškoval bez náhrady. Okrem toho prišli Nemci a Ma?ari aj o ?eskoslovenské ob?ianstvo. Došlo aj k vysídleniu tisícov Nemcov a Ma?arov z územia ?eskoslovenska, pri?om zo Slovenska odsunuli viac ako 30.000 Ma?arov.
Pod?a Norberta Kme?a, samostatného vedeckého pracovníka a zástupcu riadite?a Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) v. v. i., sa dekréty vydávali preto, lebo nebola možnos? zvola? zasadnutie Národného zhromaždenia (parlamentu). Táto forma riadenia štátu predstavovala jedinú možnos?, ako pokra?ova? v legislatívnej ?innosti štátu v mimoriadnej situácii. Presadenie Mníchovskej dohody znamenalo okrem iného porušenie zvrchovanosti ?SR. Obdobie neslobody sa za?alo 30. septembra 1938 a skon?ilo sa 4. mája 1945, ako to vyplýva z uznesenia vlády ?SR z 27. júla 1945.
„Dekréty sa vydávali do 27. októbra 1945, a to preto, lebo d?a 28. októbra 1945 bola ustanovujúca schôdza Do?asného národného zhromaždenia ?SR. Zárove? nie všetky Benešove dekréty platili na Slovensku, lebo existoval kompeten?ný spor medzi Slovenskou národnou radou a prezidentom ?eskoslovenska a vládou. Takúto formu vydávania predpisov využívali aj iné štáty, ktoré zastupovali vlády v exile preto, lebo ich štátne územie bolo okupované nacistickou mocou. Patrili k nim Holandsko, Grécko, Juhoslávia, Luxembursko, Nórsko, Po?sko, ale tiež Francúzsko,“ uviedol pre TASR Kme?.
Kto bol kolaborant, zradca a okupant, teda ten, koho majetok podliehal konfiškácii na základe dekrétu z 25. októbra 1945, na Slovensku definovalo nariadenie Slovenskej národnej rady ?. 33 zo d?a 15. mája 1945 o potrestaní fašistických zlo?incov, okupantov, zradcov, kolaborantov a o zriadení ?udového súdnictva. V dekréte o potrestaní nacistických zlo?incov, zradcov a ich pomáha?ov a o mimoriadnych ?udových súdoch z 19. júna 1945 boli zasa pod?a Kme?a podrobne rozpísané tie ?iny, ktoré sa majú súdi?, aby sa potrestalo a vykorenilo nacistické a fašistické zlo.
Konfiškácii podliehal pôdohospodársky majetok alebo priemyselné podniky. Spôsob konfiškácie ur?ovali dekréty prezidenta republiky a na Slovensku aj nariadenia Slovenskej národnej rady. Po druhej svetovej vojne však prebiehalo aj znárod?ovanie priemyslu, baní, bánk ?i pois?ovní na základe Benešových dekrétov z 24. októbra 1945. Bez oh?adu na to, komu a aký majetok bol konfiškovaný, prebiehali pod?a Kme?a aj spory o to, kto má by? správcom konfiškátov – ?i súkromný, štátny alebo družstevný podnik.
Dekréty prezidenta Beneša sú pod?a Kme?a sú?as?ou denacifikácie spolo?nosti. Išlo pod?a neho o kolektívne, ale tiež o individuálne potrestanie za spolupodie?anie sa na fašistickej moci.
„Každé nariadenie má prirodzene svojich zástancov a odporcov. Táto téma vyvoláva aj po roku 1989 politické spory a vášne. Napríklad na Slovensku a v ?eskej republike to ovplyv?ovalo okrem iného bilaterálne vz?ahy s Ma?arskom a Nemeckou spolkovou republikou. Snahy o revíziu povojnového súdnictva boli zaznamenávané, ale treba pripomenú?, že nikde v Európe k tomu nedošlo. Znamenalo by to spochybnenie výsledkov druhej svetovej vojny,“ zdôraznil pre TASR Kme?.
Zdroj feed teraz.sk
