„Oslobodenie Banskej Bystrice bolo sú?as?ou Ostravskej operácie vojsk pravého krídla 2. ukrajinského frontu, známej aj ako Stredoslovenská operácia, ktorá prebiehala od 10. do 30. marca 1945. Bojovali v nej vojaci 40. sovietskej armády pod velením generála Filipa Fedosejevi?a Žma?enka. Jej bola opera?ne podriadená 4. rumunská armáda vedená generálom Nicolae Dascalescuom. Sovietske a rumunské jednotky úto?ili na vybudované po?né opevnenia medzi Badínom a Kremni?kou v smere od Zvolena a prenikli tiež východnými svahmi Kremnických vrchov k obciam Pršany, Malachov, Skubín a Podlavice,“ povedala TASR histori?ka Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Vladimíra Luptáková.
Jednotky ?ervenej armády a rumunskí vojaci za?ali na Banskú Bystricu úto?i? už ráno 19. marca 1945 tridsa?minútovou delostreleckou prípravou. Sú?asný postup z viacerých strán donútil nemecké velenie stiahnu? ?as? síl a postupne uvo??ova? pozície.
Ustupujúci nemeckí a ma?arskí vojaci praktizovali taktiku spálenej zeme. Nemecké velenie opustilo mesto vo ve?erných hodinách v sobotu 24. marca. V tento de? sa za?ali boje o Radva? nad Hronom (dnes mestská ?as? Banskej Bystrice) a o prístupové cesty do mesta Banská Bystrica.
V skorých ranných hodinách na Kvetnú nede?u 25. marca 1945 za?ínali postupova? na územie Banskej Bystrice prví vojaci oslobodzovacích armád. Boj o mesto, jeho hlavné námestie a jednotlivé ulice sa naplno rozhorel.
„Nemeckí vojaci nadránom o pol piatej vyhodili do vzduchu mosty cez Hron, k malej železni?nej stanici a most vedúci na Mi?inú. Sovietske jednotky sa postupne prebojovávali k železni?nej stanici a k Bánošu. Hodinu pred obedom ustúpili zvyšky nemeckej a ma?arskej armády smerom na Kostiviarsku. Rumunské jednotky v popolud?ajších hodinách obsadili mestské kasárne a poštový úrad, v Dolnej ulici bola zriadená kancelária s telefónnou ústred?ou. Banská Bystrica bola oslobodená. Po?as d?a zmizli z mesta trosky z pouli?ných bojov a obnovený bol aj most cez Hron smerom na Mi?inskú cestu,“ spresnila histori?ka posledné hodiny oslobodzovania Banskej Bystrice.
Prvým Bystri?anom, ktorý prišiel na svet v pivnici domu ne?aleko centra mesta, ke? vonku ešte zúrila stre?ba a vybuchovali granáty, bol Zdenko Styk. Jeho meno je v mestskej matrike uvedené ako prvé banskobystrické „die?a slobody“ s dátumom narodenia 25. marec 1945.
Ženijné jednotky po oslobodení mesta preverovali jeho jednotlivé ?asti a objekty, ?i sa v nich nenachádzajú míny. „Stalo sa tak aj v historickej budove Mestského múzea, v Matejovom dome. Práve tu kustód Karol Ivan Kiszely svojou odbornos?ou a obetavos?ou zachránil nielen cenné zbierky múzea, ale aj sedem škatú? archívnych materiálov Slovenského národného múzea v Martine, ktoré sem previezli,“ dodala pre TASR Luptáková.
Pod?a histori?ky Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici pri oslobodzovaní mesta (myslí sa v jeho pôvodných hraniciach, nie s mestskými ?as?ami a sídliskami budovanými po druhej svetovej vojne) zahynulo 59 sovietskych a 106 rumunských vojakov. Celkovo sa ale pri oslobodzovaní širšieho priestoru mesta uvádza údaj vyše dvoch tisíc padlých.
Oslobodenie Banskej Bystrice pripomína na Námestí SNP 15 metrov vysoký ?ierny obelisk – pomník padlým vojakom ?ervenej a Rumunskej armády.
Zdroj: https://www.bystricoviny.sk/titulka/foto-v-pondelok-25-marca-2024-si-pripominame-79-vyrocie-oslobodenia-banskej-bystrice
Zdroj feed teraz.sk
