„Oslobodenie Banskej Bystrice bolo súčasťou Ostravskej operácie vojsk pravého krídla 2. ukrajinského frontu, známej aj ako Stredoslovenská operácia, ktorá prebiehala od 10. do 30. marca 1945. Bojovali v nej vojaci 40. sovietskej armády pod velením generála Filipa Fedosejeviča Žmačenka. Jej bola operačne podriadená 4. rumunská armáda vedená generálom Nicolae Dascalescuom. Sovietske a rumunské jednotky útočili na vybudované poľné opevnenia medzi Badínom a Kremničkou v smere od Zvolena a prenikli tiež východnými svahmi Kremnických vrchov k obciam Pršany, Malachov, Skubín a Podlavice,“ povedala TASR historička Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Vladimíra Luptáková.
Jednotky Červenej armády a rumunskí vojaci začali na Banskú Bystricu útočiť už ráno 19. marca 1945 tridsaťminútovou delostreleckou prípravou. Súčasný postup z viacerých strán donútil nemecké velenie stiahnuť časť síl a postupne uvoľňovať pozície.
Ustupujúci nemeckí a maďarskí vojaci praktizovali taktiku spálenej zeme. Nemecké velenie opustilo mesto vo večerných hodinách v sobotu 24. marca. V tento deň sa začali boje o Radvaň nad Hronom (dnes mestská časť Banskej Bystrice) a o prístupové cesty do mesta Banská Bystrica.
V skorých ranných hodinách na Kvetnú nedeľu 25. marca 1945 začínali postupovať na územie Banskej Bystrice prví vojaci oslobodzovacích armád. Boj o mesto, jeho hlavné námestie a jednotlivé ulice sa naplno rozhorel.
„Nemeckí vojaci nadránom o pol piatej vyhodili do vzduchu mosty cez Hron, k malej železničnej stanici a most vedúci na Mičinú. Sovietske jednotky sa postupne prebojovávali k železničnej stanici a k Bánošu. Hodinu pred obedom ustúpili zvyšky nemeckej a maďarskej armády smerom na Kostiviarsku. Rumunské jednotky v popoludňajších hodinách obsadili mestské kasárne a poštový úrad, v Dolnej ulici bola zriadená kancelária s telefónnou ústredňou. Banská Bystrica bola oslobodená. Počas dňa zmizli z mesta trosky z pouličných bojov a obnovený bol aj most cez Hron smerom na Mičinskú cestu,“ spresnila historička posledné hodiny oslobodzovania Banskej Bystrice.
Prvým Bystričanom, ktorý prišiel na svet v pivnici domu neďaleko centra mesta, keď vonku ešte zúrila streľba a vybuchovali granáty, bol Zdenko Styk. Jeho meno je v mestskej matrike uvedené ako prvé banskobystrické „dieťa slobody“ s dátumom narodenia 25. marec 1945.
Ženijné jednotky po oslobodení mesta preverovali jeho jednotlivé časti a objekty, či sa v nich nenachádzajú míny. „Stalo sa tak aj v historickej budove Mestského múzea, v Matejovom dome. Práve tu kustód Karol Ivan Kiszely svojou odbornosťou a obetavosťou zachránil nielen cenné zbierky múzea, ale aj sedem škatúľ archívnych materiálov Slovenského národného múzea v Martine, ktoré sem previezli,“ dodala pre TASR Luptáková.
Podľa historičky Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici pri oslobodzovaní mesta (myslí sa v jeho pôvodných hraniciach, nie s mestskými časťami a sídliskami budovanými po druhej svetovej vojne) zahynulo 59 sovietskych a 106 rumunských vojakov. Celkovo sa ale pri oslobodzovaní širšieho priestoru mesta uvádza údaj vyše dvoch tisíc padlých.
Oslobodenie Banskej Bystrice pripomína na Námestí SNP 15 metrov vysoký Čierny obelisk – pomník padlým vojakom Červenej a Rumunskej armády.
Zdroj: https://www.bystricoviny.sk/titulka/foto-v-pondelok-25-marca-2024-si-pripominame-79-vyrocie-oslobodenia-banskej-bystrice
Zdroj feed teraz.sk
