Koncentra?ný tábor Sachsenhausen postavili v lete roku 1936 približne 30 kilometrov severne od Berlína. Mal osobitné postavenie – slúžil ako výcvikové miesto pre velite?ov a stráž do koncentra?ných táborov v celom nacistickom Nemecku. Nacisti z neho vytvorili vzorový koncentra?ný tábor aj preto, lebo sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti hlavného mesta Tretej ríše.
V rokoch 1936 až 1945 v ?om uväznili viac ako 200.000 ?udí. Zatia? ?o pred vypuknutím druhej svetovej vojny tvorili vä?šinu väz?ov nemeckí komunisti a Židia, po za?iatku vojny deportovali do tábora desa?tisíce ?udí z okupovaných krajín, vrátane politických odporcov národného socializmu a kolaborantských vlád a vojnových zajatcov. V roku 1944 tvorili už asi 90 percent väz?ov cudzinci.
Medzi známych väz?ov koncentra?ného tábora Sachsenhausen patrili napríklad neskorší ?eskoslovenský prezident Antonín Zápotocký i ?eský režisér Juraj Herz, ako aj bývalý rakúsky kancelár Kurt Schuschnigg ?i Jakov Džugašvili, zajatý syn sovietskeho diktátora Stalina.
Vraždenie a ne?udské zaobchádzanie bolo v koncentra?nom tábore na dennom programe. Smr? v ?om ?íhala na každom kroku. Desa?tisíce väz?ov zomreli od hladu, chorôb, nútených prác, lekárskych experimentov a zlého zaobchádzania alebo sa stali obe?ami systematických vyhladzovacích kampaní.
Napríklad na jese? roku 1941 zavraždili nacisti minimálne 10.000 sovietskych vojnových zajatcov, vrátane mnohých Židov v špeciálne vybudovanom ´zariadení na zastrelenie do šije´ a po?as testovania dávok plynu. Asi o pol roka neskôr, na jar roku 1942, nechali vybudova? vyhladzovací objekt s krematóriom a plynovou komorou, ktorý nazvali cynicky ´Stanica Z´.
Esesáci vytvorili napríklad aj špeciálnu pracovnú skupinu tzv. Komando chodiacich topánok. Pod velením civilného úradníka ríšskeho ministerstva hospodárstva museli väzni celé dni pochodova? s batožinou po dráhe s rôznymi podlahovými krytinami, aby otestovali vhodnos? materiálu na podrážky topánok.
S blížiacim sa postupom ?ervenej armády nariadil velite? koncentra?ného tábora opatrenia zamerané na jeho evakuáciu. Samotná evakuácia sa za?ala v ranných hodinách 21. apríla 1945. V jej rámci viac ako 30.000 zostávajúcich väz?ov prinútili nacisti pochodova? v skupinách na severozápad. Tisíce ?udí tieto pochody smrti neprežili.
Koncentra?ný tábor Sachsenhausen bol oslobodený 22. apríla 1945. Nachádzalo sa v ?om približne tritisíc starých a chorých ?udí neschopných pochodu, ktorých príslušníci SS nesta?ili zlikvidova?.
Po skon?ení druhej svetovej vojny využívala tábor sovietska okupa?ná moc, ktorá zriadila vo svojej správe celkovo desa? špeciálnych táborov. Špeciálny tábor v Sachsenhausene vedený spo?iatku pod ?íslom 7 (od roku 1948 ako ?íslo 1) bol z?aleka najvä?ší. Umiestnených v ?om bolo dovedna 60.000 ?udí, najmä nacistických funkcionárov, príslušníkov gestapa a dozorcov koncentra?ných táborov, ako aj odporcov Sovietskeho zväzu a neskôr východonemeckého režimu. Od hladu a chorôb v ?om našlo smr? 12.000 ?udí. Tábor bol uzavretý v roku 1950, ke? väz?ov transportovali do Sovietskeho zväzu alebo do väzenských zariadení v Nemeckej demokratickej republike (NDR).
Až v roku 1956, kedy chceli Sachsenhausen navštívi? cudzinci, ktorí prežili zverstvá koncentra?ného tábora, povolilo velenie východonemeckej armády otvori? jeho brány návštevníkom. V polovici 50. rokov vedenie NDR sú?asne rozhodlo, že sa tam vybuduje pamätné miesto. Národný pamätník Sachhsenhausen bol otvorený 23. apríla 1961 za ú?asti viac ako 100.000 hostí.
Zdroj feed teraz.sk
