Narastajúce nezhody medzi spojencami po vojne ?oskoro spôsobili, že Nemecko sa stalo objektom ich mocenského záujmu. Ví?azné mocnosti sa na Postupimskej konferencii v lete 1945 dohodli, že Nemecko bude rozdelené na štyri okupa?né zóny – na americkú, britskú, francúzsku a sovietsku. Rovnako do štyroch sektorov rozdelili aj Berlín, ktorý sa nachádzal v sovietskej okupa?nej zóne.
Nezvratnos? rozdelenia Nemecka predznamenali menové reformy, ktoré sa uskuto?nili v júni 1948, napriek dohode Spojencov, že so štyrmi okupa?nými zónami budú zaobchádza? ako s jednotným hospodárskym celkom. Najskôr došlo 20. júna 1948 k menovej reforme v západných okupa?ných zónach, kde zaviedli nemeckú marku (DM). Odpove?ou Moskvy na postup západných mocností bola o tri dni menová reforma vo východnej okupa?nej zóne, ktorá sa vz?ahovala aj na Berlín.
Sú?asne sovietska vojenská správa zaviedla 24. júna 1948 blokádu všetkých pozemných a rie?nych ciest do Berlína. Západné krajiny zásobovali od sveta odrezané mesto prostredníctvom leteckého mosta až do 12. mája 1949. Rozdelenie Nemecka na Východ a Západ sa prakticky za?alo.
Ústava, ?iže Základný zákon (Grundgesetz) Nemeckej spolkovej republiky nadobudla ú?innos? 23. mája 1949, tento dátum sa považuje za vznik NSR s hlavným mestom Bonn. Prvým kancelárom novej republiky sa stal Konrad Adenauer a spolkovým prezidentom Theodor Heuss.
Zo sovietskej okupa?nej zóny vznikla 7. októbra 1949 Nemecká demokratická republika. Jej hlavným mestom sa stal sovietsky sektor Berlína. Prvým prezidentom NDR bol Wilhelm Pieck. Do kresla premiéra zasadol Otto Grotewohl, ktorý však vykonával funkciu v tieni Waltera Ulbrichta, v tom ?ase podpredsedu novovzniknutej východonemeckej vlády.
Práve Walter Ulbricht, presved?ený stalinista, si dal za cie? oživi? v sovietskej okupa?nej zóne nemecký model komunizmu pod?a vzoru sovietskeho diktátora Stalina. Už v roku 1945 vyhlásil: „Všetko musí vyzera? demokraticky, ale všetko musíme ma? vo svojich rukách!“
Ulbricht sa stal v roku 1950 generálnym tajomníkom Jednotnej socialistickej strany Nemecka (SED), na ?ele ktorej bol až do roku 1971. Na vrchole moci pôsobila táto dominujúca štátostrana nepretržite štyri desa?ro?ia a zásadným spôsobom ovplyvnila dejiny NDR.
V krajine zaviedla centrálne riadené a plánované hospodárstvo, ktorého ´sila´ bola v porovnaní so západným susedom neporovnate?ná. Podiel východného Nemecka na svetovom obchode dosahoval v roku 1989 iba 0,5 percenta, zatia? ?o v NSR to bolo 11 percent.
Východonemecký režim po celý ?as existencie zápasil aj s problémom emigrácie svojich ob?anov na Západ. Preto sa rozhodol v roku 1961 postavi? Berlínsky múr, ktorý viac ako 28 rokov rozde?oval nielen rodiny, mesto, krajinu, ale aj celý svet.
Pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989 prispel k zásadným zmenám vo východnom Nemecku. Vedúca úloha SED bola zrušená 1. decembra 1989.
Jednotná socialistická strana Nemecka sa udržala dlhé desa?ro?ia pri moci najmä v?aka podpore Sovietskeho zväzu. Po nástupe Michaila Gorba?ova k moci v marci 1985 dal sovietsky líder najavo, že Moskva sa už nemieni mieša? do vnútorných záležitostí svojich niekdajších satelitov.
Ke? sa spolkový kancelár Helmut Kohl stretol v lete 1989 s Gorba?ovom vyhlásil, že k zjednoteniu Nemecka raz dôjde s rovnakou istotou s akou vody Rýna vždy doputujú do mora. Tieto prorocké slová sa naplnili ne?akane rýchlo. Zjednotenie obidvoch nemeckých štátov sa zav?šilo už v nasledujúcom roku – 3. októbra 1990. Týmto d?om prestala NDR existova?.
Zdroj feed teraz.sk
