Vývoj prvého prúdového civilného lietadla sa za?al v roku 1943 uprostred bojov druhej svetovej vojny. Britská vláda vedená premiérom Winstonom Churchillom vytvorila špeciálnu komisiu pre dopravu. Tá dostala za úlohu pripravi? odporú?ania pre povojnovú Britániu. Jedným z nich bolo lietadlo schopné prekona? Atlantický oceán, odviez? tonu nákladu alebo cestujúcich a dosiahnu? rýchlos? 640 kilometrov za hodinu.
Prvé dve požiadavky boli vcelku o?akávané, problematická bola tretia požiadavka. Leteckej doprave v tom ?ase vládli vrtu?ové lietadlá. Zázrakom dobovej techniky bolo lietadlo Lockheed Constellation schopné dosiahnu? rýchlos? približne 550 kilometrov za hodinu, ?o bolo už takmer na hranici možností piestových motorov pohá?ajúcich vrtule. Letecká spolo?nos? de Havilland to vedela, preto za?ala vyvíja? úplnú novinku – civilné dopravné lietadlo s prúdovým pohonom.
Prúdové motory boli v 40. rokoch stále ve?mi mladou technológiou s poves?ou nenásytného žrúta paliva. Lietadlo DH.106 Comet však tento problém vyriešilo zvýšením letovej hladiny lietadla. Hustota a tlak vzduchu sú najvyššie tesne nad hladinou mora a so zvyšujúcou sa nadmorskou výškou postupne klesajú. S klesajúcou hustotou vzduchu sa zmenšuje aj odpor vzduchu, ktorý lietadlo musí pri lete prekonáva? – a tým aj jeho spotreba paliva.
Nízky tlak vzduchu vo vysokej nadmorskej výške si však vyžadoval pretlakovú kabínu. Tlak vzduchu v takejto kabíne je vyšší ako tlak vzduchu pôsobiaci na lietadlo zvonku. Tlak vo vnútri kabíny však bol zárove? nižší ako tlak v nízkych nadmorských výškach, trup Cometov preto neustále „dýchal“ – roz?ahoval sa a opä? sa zmrš?oval.
Lietadlá Comet pohá?ali štyri prúdové motory ukryté v krídlach blízko trupu lietadla. Celý stroj pokrýval tenký plech zo zliatiny hliníka.
Prvý testovací let lietadiel de Havilland DH.106 Comet sa konal 27. júla 1949. Britská spolo?nos? BOAC ho komer?nej prevádzky uviedla za?iatkom roka 1952. Cestujúci boli nadšení, lietadlá totiž boli nevídane komfortné, odhlu?nené a nevibrovali ako vrtu?ové stroje.
Prvé problémy sa objavili už 26. októbra 1952, ke? sa Comet pri odlete z Ríma nedostalo do vzduchu a zišlo z dráhy. Podobná nehoda sa stala aj 3. marca 1953 v pakistanskej metropole Kará?í. Nehoda v Taliansku sa zaobišla bez obetí na životoch, pri nehode v Pakistane ale zahynulo všetkých 11 osôb na palube. Obe nehody boli pripísané na vrub chybe pilotov a príliš prudkému stúpaniu. Verejnos? však Cometom dôverovala aj na?alej.
Pri ?alšej nehode 2. mája 1953 sa Comet rozpadol iba šes? minút po odlete z Kalkaty v Indii. Zahynulo všetkých 43 osôb na palube. ?alšie dve nehody, pri ktorých sa lietadlá zrútili do Stredozemného mora, znamenali uzemnenie všetkých lietadiel de Havilland DH.106 Comet a podrobné vyšetrovanie ich prí?in.
Za prí?inu nehôd boli ozna?ené mikrofraktúry v hliníkovom plechu pokrývajúcom lietadlo. Tie sa opakovaným rozpínaním a zmrš?ovaním trupu postupne zvä?šovali, až kým nenastala explozívna dekompresia a lietadlo sa nerozpadlo.
Trvalo približne štyri roky, kým sa Comety mohli opä? vráti? do vzduchu. Konkurencia, ktorá sa pou?ila z chýb priekopníkov, však nezahá?ala a predstavila vlastné prúdové lietadlá. Spolo?nos? de Havilland nedokázala získa? spä? dôveru cestujúcich, jej reputácia utrpela nenapravite?né škody a z výrobných liniek zišlo celkovo iba 114 kusov všetkých verzií lietadiel Comet. Posledného pasažiera odviezli v roku 1981.
Britské letectvo však na základe Cometu postavilo lietadlo Nimrod, ktoré v námornej hliadkovacej a protiponorkovej službe slúžilo až do roku 2011.
Lietadlá Comet síce v histórii letectva zažiarili iba nakrátko, no letectvo z revolu?ných zmien, ktoré priniesli, ?aží dodnes.
Zdroj feed teraz.sk
