Po druhej svetovej vojne sa výrazne zmenil pomer síl v Európe. Sovietsky zväz po porážke hitlerovského Nemecka upev?oval svoje pozície a svet sa za?al postupne rozde?ova? na dva súperiace bloky.
Aliancia vznikla ako reakcia na rozpínavos? Sovietskeho zväzu po druhej svetovej vojne, najmä v krajinách, ktoré oslobodila ?ervená armáda. V poradí druhý generálny tajomník NATO Paul-Henri Spaak vyhlásil, že sovietskemu vodcovi Josifovi V. Stalinovi by mala by? v každej európskej dedine postavená socha, pretože práve v?aka nemu vzniklo NATO.
Ako prvý vystúpil s výzvou na obranu demokracie britský premiér Winston Churchill. V prejave nazvanom Opory mieru, ktorý predniesol v americkom Fultone 5. marca 1946, vyzval na odpor proti komunistickej ideológii. Hlavným bodom jeho prejavu bola výzva na vytvorenie pevného americko-britského vojenského spojenectva, ktoré malo úspešne vzdorova? sovietskej expanzii.
Už nasledujúci rok, pod dojmom hrozby pri?lenenia Grécka a Turecka do sovietskej sféry vplyvu, vyhlásil americký prezident Harry Truman 12. marca 1947 doktrínu, ktorá znamenala za?iatok budovania systému obrany proti prenikaniu komunizmu do ?alších európskych štátov.
O rok neskôr, 17. marca 1948, vznikol Bruselský pakt piatich európskych krajín – Spojeného krá?ovstva, Francúzska, Belgicka, Holandska a Luxemburska, ktorý zaru?oval jeho signatárom aj automatickú vzájomnú pomoc v prípade ozbrojenej agresie v Európe. O pol roka neskôr sa vytvorila vojenská štruktúra Bruselského paktu.
Ke?že sa ale medzinárodnopolitická situácia zhoršovala, snaha spojencov vytvori? ešte silnejšiu politicko-vojenskú organizáciu silnela. A s ?ou rovnako aj potreba zapoji? do spolo?nej obrany zámorské krajiny USA a Kanadu. Legislatívne práce na vytvorení zmluvných základov potrebných na vznik Severoatlantickej aliancie sa zintenzívnili.
Štvrtého apríla 1949 ministri zahrani?ných vecí 12 zakladajúcich štátov Aliancie podpísali tzv. Washingtonskú zmluvu, na základe ktorej vznikla nová vojenská organizácia – Severoatlantická aliancia. Za cie? si stanovila politickými a vojenskými prostriedkami zaru?i? slobodu a bezpe?nos? svojich ?lenov.
K?ú?ový je ?lánok 5 Washingtonskej zmluvy, pod?a ktorého každá zo zmluvných strán považuje ozbrojený útok proti jednej alebo nieko?kým z ?lenských krajín za útok proti všetkým a zaväzuje sa v takom prípade individuálne alebo v súlade s ostatnými zmluvnými stranami „podniknú? akciu, ktorú bude považova? za nevyhnutnú, vrátanie použitia ozbrojenej sily“.
NATO tvorí v sú?asnosti 32 štátov. Zakladajúcimi ?lenmi boli Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Kanada, Luxembursko, Nórsko, Portugalsko, Spojené krá?ovstvo, USA a Taliansko. V roku 1952 sa pridali Grécko a Turecko. Aliancia sa v roku 1955 rozšírila o Nemecko, v roku 1982 o Španielsko. ?esko, Ma?arsko a Po?sko vstúpili do NATO v roku 1999. V rámci najvä?šieho rozšírenia Severoatlantickej aliancie sa jej ?lenmi v roku 2004 stali Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko a Bulharsko.
V roku 2009 prijalo NATO medzi seba balkánske štáty Albánsko a Chorvátsko. Nasledovali ?alšie dve balkánske krajiny – v roku 2017 ?ierna Hora a v roku 2020 Severné Macedónsko. V roku 2023 vstúpilo do NATO Fínsko a zatia? posledným, v poradí 32. ?lenským štátom Severoatlantickej aliancie sa 7. marca 2024 stalo Švédsko.
V širšom ponímaní sa štruktúra NATO skladá z dvoch ?astí – z civilnej (administratívnej) zložky a z vojenskej zložky. Rozhodnutia sa prijímajú len so súhlasom všetkých ?lenských krajín, ktoré majú pri NATO svojich civilných stálych predstavite?ov (ve?vyslancov) a vojenských zástupcov.
Hlavným politickým rozhodovacím orgánom NATO je Severoatlantická rada (North Atlantic Council – NAC) so sídlom v Bruseli.
Prvým generálnym tajomníkom NATO bol v rokoch 1952 až 1957 lord Hastings Lionel Ismay zo Spojeného krá?ovstva, od 1. októbra 2014 je na ?ele Severoatlantickej aliancie bývalý dvojnásobný nórsky premiér Jens Stoltenberg.
Zdroj feed teraz.sk
