Detská obrna (paralytická poliomyelitída) sa Spojenými štátmi americkými (USA) výrazne prehnala v roku 1952. Nebezpe?ným vírusovým ochorením sa vtedy nakazilo viac ako 55.000 detí. Smrte?ných bolo vyše 3000 prípadov, s vážnymi trvalými následkami prežilo 37 percent nakazených pacientov. Detská obrna spôsobuje paralýzu dýchacích svalov a v dôsledku toho môže chorý ochrnú? a udusi? sa.
Prvé ve?ké ví?azstvo nad touto chorobou vybojoval Jonas Edward Salk, ktorý sa stal v USA doslova národným hrdinom pre objav vakcíny proti detskej obrne. Pomohol mu objav amerického lekára a virológa Thomasa Huckle Wellera a jeho metóda na kultiváciu vírusu poliomyelitídy na humánnych tkanivách v laboratórnych podmienkach. V?aka tomu výskumníci dokázali rýchlejšie napredova? v príprave vakcíny.
Za prácou na objavení o?kovacej látky stála Nadácia National Foundation for Infantile Paralysis, neskôr premenovaná na March of Dimes. V roku 1938 ju založil 32. americký prezident Franklin Delano Roosevelt. On sám nákazu prekonal v roku 1921, mal však doživotné následky.
Salkova neživá vakcína bola pripravená z vírusu rozmnoženého v laboratórnych podmienkach a použili ju 23. februára 1954 pri zao?kovaní injekciou 15.000 detí v Pittsburghu a okolí. Hromadné o?kovanie bolo sú?as?ou najrozsiahlejšieho terénneho testu o?kovania proti nákazlivému ochoreniu, do ktorého sa zapojili takmer dva milióny detí.
V?aka jeho výsledkom v apríli roku 1955 mohol americký lekár Thomas Francis z univerzity v Michigane vyhlási?, že pokusné o?kovanie vakcínou bolo úspešné, prinieslo o?akávané výsledky a ochorenie bude porazené. Po?as rokov 1955 až 1957, ke? sa za?alo s plošným o?kovaním, až o 90 percent klesol výskyt ochorenia.
O?kovanie injekciou zanedlho nahradila orálna vakcína vyvinutá Albertom Sabinom z oslabeného živého vírusu poliomyelitis. Tento spôsob bol nielen lacnejší, ale aj pohodlnejší. Deti prijímali v útlom detstve tri dávky o?kovacej látky na kúsku cukru alebo na lyži?ke.
V ?eskoslovensku sa prvé hromadné o?kovanie Sabinovou vakcínou v podobe sirupu za?alo v roku 1958.
Jonas Edward Salk si vakcínu nedal patentova?, hoci mu to pod?a odhadov mohlo vynies? až 7 miliárd dolárov. V roku 1963 založil v kalifornskej La Jolle Salkov inštitút pre biologické štúdie (Salk Institute for Biological Studies) na podporu moderných vedeckých výskumov.
Zdroj feed teraz.sk
