Jej následné zatknutie viedlo k sérii protestov a vzniku antirasistických hnutí v USA. Líderkou v úsilí za rasovú rovnoprávnos? sa stala útla žena, skromného výzoru a tichého vystupovania, ale vo svojom vnútri skrývala dušu odhodlanej bojovní?ky. Nadobudla štatút „matky hnutia za ob?ianske práva v modernej ére“.
Rosa Louise McCauleyová sa narodila 4. februára 1913 v alabamskom Tuskegee. Navštevovala priemyslovku pre diev?atá a neskôr sa zapísala na „Alabama State Teachers College for Negroes“ (dnešná Alabama State University). Štúdium musela preruši? po tom, ?o jej sa v jej rodine kopili zdravotné problémy a musela sa o jej ?lenov stara?.
Ke?že vyrastala na segregovanom americkom juhu, ?asto sa stretávala s diskrimináciou, násilím, šikanou a nespravodlivými rozsudkami po verdiktoch rasisticky nastavených porôt. Už v mladom veku sa zapojila do hnutia za ob?ianske práva. Ako 19-ro?ná sa vydala za miestneho holi?a Raymonda Parksa, ktorý tiež aktívne bojoval proti rasovo motivovanej nespravodlivosti. Spolo?ne pôsobili v rôznych organizáciách presadzujúcich sociálnu spravodlivos?. Mladú, ale horlivú Rosu zvolili za sekretárku pobo?ky Národnej asociácie pre pokrok farebných ?udí (NAACP).
V prvý decembrový de? 1955 nastúpila do autobusu verejnej dopravy v Montgomery. Namiesto toho, aby zašla dozadu na sedadlá ur?ené pre Afroameri?anov, sadla si dopredu na miesto ozna?ené pre „vä?šinovú rasu“. Ke? sa za?al autobus nap??a? cestujúcimi, vodi? Parksovú vyzval, aby sa posunul ?alej, ale ona odmietla. V tom ?ase už bola bola etablovaná organizátorka hnutia za ob?ianske práva v Alabame. Neprejavila odpor len tým, že odmietla uvo?ni? miesto, predtým i potom sa aktívne podie?ala aj na plánovaní a realizácii bojkotu autobusov v Montgomery.
„?udia vždy budú hovori?, že som sa nevzdala svojho sedadla, pretože som bola ako kraj?írka unavená z práce, ale to nie je pravda. Nebola som fyzicky unavená – aspo? nie viac, než bývam na konci každého pracovného d?a. Nebola som stará, hoci niektorí si ma tak predstavovali. Mala som štyridsa?dva rokov.“
Jej odvážny ?in viedol k následnému bojkotu mestskej autobusovej dopravy v Montgomery a po roku k jej desegregácii. Bojkot trval 382 dní a zú?astnila sa na ?om vä?šina ?ernošského obyvate?stva mesta (takmer 50 tisíc). ?ernošskí taxikári vozili pracujúcich do práce za symbolickú cenu, v sume cestovného lístka v autobuse. Jedným z iniciátorov bojkotu byl vtedy ešte málo známy Martin Luther King, baptistický kazate?, neskorší charizmatický vodca boja za ob?ianske práva v USA a nosite? Nobelovej ceny za mier.
Parksová medzitým cestovala po krajine a aktivizovala ?alšie a ?alšie komunity. Aj prelomové rozhodnutie Najvyššieho súdu ju zastihlo po?as jednej z prednášok. Protest inšpiroval ?alšie akcie na juhu USA i v celej krajine, tisíce ?udí sa zapojili do nenásilných protestov na podporu rovnakých práv pre všetkých.
Za odmietnutie uvo?ni? miesto Rosu Parksovú privolaní policajti zatkli a vo väzení pre?kala štyri dni do súdneho konania. Za výtržníctvo dostala pokutu 10 dolárov a 4 za súdne trovy. Pre ú?as? na bojkote prišla aj o zamestnanie. S manželom sa pres?ahovali do Hamptonu vo Virgínii a neskôr sa natrvalo usadili v Detroite. Aj tam sa zapojila do hnutia za ob?ianske práva a našla podporu úradov. V roku 1987 už ako vdova spoluzaložila inštitút, ktorý motivoval mládež k spolo?enským zmenám.
Akademické ustanovizne jej udelili štyri desiatky ?estných doktorátov a v roku 1996 jej prezident Bill Clinton dal medailu slobody – najvyššie civilné ocenenie v USA. O tri roky neskôr ju medailou ocenil americký Kongres. Magazín Time ju zaradil medzi 100 najvplyvnejších osobností 20. storo?ia.
Rosa Parksová zomrela 24. októbra 2005 vo veku 92 rokov a zanechala po sebe mohutný odkaz odporu proti rasovej nespravodlivosti. Rakvu s jej pozostatkami vystavili v rotunde amerického Kapitolu vo Washingtone a pokloni? sa jej prišlo okolo 50 tisíc ?udí.
Zdroj feed teraz.sk
