Pred 70 rokmi sa konala v Československu prvá spartakiáda

Praha/Bratislava 23. júna (TASR) – Športový a telovýchovný život v Československu, z ktorého sa komunistický režim pokúšal vymazať tradície Sokola a jeho zletov z čias prvej republiky, sa prezentoval prostredníctvom novodobých masových akcií – spartakiád. Hromadné telovýchovné cvičenia hostil Strahovský štadión v Prahe v rokoch 1955 až 1985 (okrem roku 1970) a prizeralo sa im až okolo 250.000 divákov. V najmasovejších skladbách cvičilo na ploche štadióna naraz až takmer 14.000 ľudí. Dnes (23. júna) uplynie 70 rokov odvtedy, ako sa na Strahove konala prvá Československá spartakiáda.

Spartakiádne hnutie má svoje korene v 20. rokoch minulého storočia. Výraz vymyslel český telovýchovný funkcionár a novinár Jiří František Chaloupecký, ktorého inšpiroval vodca vzbury rímskych otrokov Spartakus. Pôvodne išlo o názov pre vystúpenie s komunistickou stranou úzko zviazanou Federáciou robotníckych telovýchovných jednôt, ktoré sa uskutočnilo v roku 1921 v Prahe. Malo sa stať protiváhou Všesokolských zletov. V júni roku 1948 sa konal XI. všesokolský zlet, po ktorom bol Sokol na dlhých 41 rokov umlčaný a komunisti nahradili jeho masové cvičenia spartakiádou.

Prvá celoštátna akcia sa uskutočnila od 23. júna do 5. júla 1955 na podnet československého prezidenta Antonína Zápotockého, podľa ktorého mala po všetkých stránkach prekonať všetko to, čo mohli diváci v Československu na sokolských zletoch, robotníckych olympiádach a spartakiádach dovtedy vidieť.

Stala sa vyvrcholením osláv desiateho výročia oslobodenia Československa Červenou armádou, pričom Strahovskému štadiónu dominovalo heslo – „Na prácu a obranu vlasti pripravení!“ Skupinové vystúpenia mali ideologický charakter a ich úlohou bolo symbolicky vyjadrovať dosiahnutý stupeň jednoty robotníckej triedy, prípadne mali byť výrazom lásky, vďačnosti a vernosti Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Na ploche štadióna sa predviedlo v 29 skladbách takmer 1.700.000 cvičencov. Vyvrcholením spartakiády na Strahove sa stalo vystúpenie Zväzarmu a armády, ktoré prezentovalo pripravenosť brániť vlasť. Na záver programu absolvovali vojaci dokonca cvičenie s puškou, ktoré malo ukázať ich streleckú i bojovú prípravu a spôsob boja.

Masové vystúpenia sa konali až do pádu komunizmu a opakovali sa v päťročných intervaloch. Spartakiáda sa neuskutočnila iba v roku 1970, pretože dva roky po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa objavili obavy, že táto telovýchovná akcia by sa mohla zmeniť na demonštráciu proti komunistickému režimu.

Hoci spartakiády boli dobrovoľné, v skutočnosti tomu tak na mnohých miestach nebolo. Napriek tomu bolo nemálo takých, ktorí sa na cvičenia tešili. Prípravy na masové vystúpenia trvali mesiace, skladby nacvičovali na rôznych úrovniach – miestnych, mestských, okresných a krajských – tisíce cvičencov od najmladších po najstarších s cieľom, aby sa na celoštátnu spartakiádu do Prahy dostali len najlepší z najlepších.

Plným tempom napredovali aj prípravy na v poradí siedme hromadné telovýchovné vystúpenie v roku 1990, ale to sa už na Strahove neuskutočnilo. Tri desaťročia trvajúca história Československých spartakiád, jednými velebená, druhými zatracovaná, sa skončila Nežnou revolúciou a pádom komunistického režimu.