Praha/Bratislava 23. júna (TASR) – Športový a telovýchovný život v ?eskoslovensku, z ktorého sa komunistický režim pokúšal vymaza? tradície Sokola a jeho zletov z ?ias prvej republiky, sa prezentoval prostredníctvom novodobých masových akcií – spartakiád. Hromadné telovýchovné cvi?enia hostil Strahovský štadión v Prahe v rokoch 1955 až 1985 (okrem roku 1970) a prizeralo sa im až okolo 250.000 divákov. V najmasovejších skladbách cvi?ilo na ploche štadióna naraz až takmer 14.000 ?udí. Dnes (23. júna) uplynie 70 rokov odvtedy, ako sa na Strahove konala prvá ?eskoslovenská spartakiáda.

Spartakiádne hnutie má svoje korene v 20. rokoch minulého storo?ia. Výraz vymyslel ?eský telovýchovný funkcionár a novinár Ji?í František Chaloupecký, ktorého inšpiroval vodca vzbury rímskych otrokov Spartakus. Pôvodne išlo o názov pre vystúpenie s komunistickou stranou úzko zviazanou Federáciou robotníckych telovýchovných jednôt, ktoré sa uskuto?nilo v roku 1921 v Prahe. Malo sa sta? protiváhou Všesokolských zletov. V júni roku 1948 sa konal XI. všesokolský zlet, po ktorom bol Sokol na dlhých 41 rokov uml?aný a komunisti nahradili jeho masové cvi?enia spartakiádou.

Prvá celoštátna akcia sa uskuto?nila od 23. júna do 5. júla 1955 na podnet ?eskoslovenského prezidenta Antonína Zápotockého, pod?a ktorého mala po všetkých stránkach prekona? všetko to, ?o mohli diváci v ?eskoslovensku na sokolských zletoch, robotníckych olympiádach a spartakiádach dovtedy vidie?.

Stala sa vyvrcholením osláv desiateho výro?ia oslobodenia ?eskoslovenska ?ervenou armádou, pri?om Strahovskému štadiónu dominovalo heslo – „Na prácu a obranu vlasti pripravení!“ Skupinové vystúpenia mali ideologický charakter a ich úlohou bolo symbolicky vyjadrova? dosiahnutý stupe? jednoty robotníckej triedy, prípadne mali by? výrazom lásky, v?a?nosti a vernosti Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR).

Na ploche štadióna sa predviedlo v 29 skladbách takmer 1.700.000 cvi?encov. Vyvrcholením spartakiády na Strahove sa stalo vystúpenie Zväzarmu a armády, ktoré prezentovalo pripravenos? bráni? vlas?. Na záver programu absolvovali vojaci dokonca cvi?enie s puškou, ktoré malo ukáza? ich streleckú i bojovú prípravu a spôsob boja.

Masové vystúpenia sa konali až do pádu komunizmu a opakovali sa v pä?ro?ných intervaloch. Spartakiáda sa neuskuto?nila iba v roku 1970, pretože dva roky po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa objavili obavy, že táto telovýchovná akcia by sa mohla zmeni? na demonštráciu proti komunistickému režimu.

Hoci spartakiády boli dobrovo?né, v skuto?nosti tomu tak na mnohých miestach nebolo. Napriek tomu bolo nemálo takých, ktorí sa na cvi?enia tešili. Prípravy na masové vystúpenia trvali mesiace, skladby nacvi?ovali na rôznych úrovniach – miestnych, mestských, okresných a krajských – tisíce cvi?encov od najmladších po najstarších s cie?om, aby sa na celoštátnu spartakiádu do Prahy dostali len najlepší z najlepších.

Plným tempom napredovali aj prípravy na v poradí siedme hromadné telovýchovné vystúpenie v roku 1990, ale to sa už na Strahove neuskuto?nilo. Tri desa?ro?ia trvajúca história ?eskoslovenských spartakiád, jednými velebená, druhými zatracovaná, sa skon?ila Nežnou revolúciou a pádom komunistického režimu.