PKO oficiálne otvorili 30. apríla 1955. „Bolo to najskôr miesto výstav, neskôr džezových dní, Bratislavskej lýry, legendárnych koncertov, ven?ekov a tane?ných zábav pre celé generácie. Svoju domovskú scénu tu malo Radošinské naivné divadlo a sú?as?ou bol aj astronomický úsek,“ povedala pre TASR histori?ka a etnologi?ka Katarína Nádaská.
V roku 1939 vznikla myšlienka pres?ahova? Dunajský ve?trh na horný úsek Dunaja ku ceste do Karlovej Vsi. Pri výstavbe dopravného tunela pod hradným kopcom vytvorili z výlomového materiálu 80 metrov široký a takmer jeden kilometer dlhý násyp. Bol to pozemok pre plánovanú výstavbu ve?tržného areálu.
Areál PKO bol projektovaný v rokoch 1943 – 1948 architektmi Pavlom Andríkom, Jánom Štefancom a Kamilom Grossom. „Projektu predchádzala starostlivá príprava, ktorú robil Gross ako pracovník bratislavského magistrátu. Študoval príklady zo zahrani?ia, o stavbe sa viedla obsiahla odborná diskusia s dôrazom na ú?el projektu, viacvýznamové využitie a komplexnos?,“ priblížila histori?ka a etnologi?ka.
Stavba budov prebiehala v rokoch 1951 až 1954, sú?asne s prestavbou nábrežia. „Spustili sa nábory brigádnikov, zväzákov. Sta? sa budovate?om parku malo by? c?ou i vlasteneckou povinnos?ou zárove?. Každý vtedajší dobrovo?ník bol za 40-hodinovú prácu odmenený bronzovým, za 80-hodinovú strieborným a za 160-hodinovú prácu zlatým odznakom Budovate?a PKO. Nosite?ovi tohto odznaku bol na isté obdobie s?úbený bezplatný vstup na podujatia,“ vysvetlila Nádaská.
Do konca roku 1954 priložilo ruku k dielu viac ako 35.000 brigádnikov. „Výstavba pokra?ovala etapovite až do roku 1959. Park kultúry prvýkrát otvoril svoje brány pre verejnos? v apríli 1955 podve?erným programom, osobitne ur?eným práve všetkým brigádnikom, ktorí odpracovali na stavbe až 174.000 hodín. Na Slovensku tak za?al fungova? prvý a donedávna jeden z najvä?ších kultúrno-spolo?enských priestorov vôbec,“ uviedla histori?ka a etnologi?ka.
K zaujímavým prvkom PKO patrili umelecké artefakty ako napríklad 28 vitrážových okien na severnej strane ústrednej vstupnej haly, vytvorených pod?a predlohy akademického maliara Janka Alexyho. Na stene visela monumentálna ma?ba Dožinky od akademického maliara Františka Gajdoša. „Hlavný vstup do budov od strany Dunaja strážili dve sochy. Ve?ké postavy v národných krojoch boli dielom akademického sochára Tibora Bártfaya. Nad sochami bola zakomponovaná sgrafitová výzdoba. Hodnotný a pozoruhodný bol aj interiér budov PKO. Dlažbu vo vestibule vytvorili zo vzácneho farebného mramoru z tzv. tuhárskeho lomu pri Lu?enci,“ povedala Nádaská.
Po?as prvého roku ?innosti navštívilo PKO takmer 200.000 ?udí, ktorí prišli na asi tristo rôznych podujatí. V 60. rokoch 20. storo?ia sa za?alo uvažova? o tom, že Bratislava by mohla by? ve?tržným mestom. Od roku 1969 sa za?al usporadúva? medzinárodný chemický ve?trh Incheba. Neskôr sa k nemu pripojili výstavy Coneco a Flóra.
„V súvislosti s využitím pre výstavy boli v tesnom susedstve pôvodných objektov vybudované ?ahké pavilóny. Po vybudovaní nového výstavného komplexu na pravom brehu Dunaja – v Petržalke sa z priestoru PKO výstavy vys?ahovali a pavilóny boli demontované. Popri tomto využití sa ostatné objekty využívali na kultúrne, zábavné, politické a športové ú?ely,“ doplnila histori?ka.
PKO bolo miesto džezových dní, Bratislavskej lýry, legendárnych koncertov, ven?ekov a tane?ných podujatí pre celé generácie. Zárove? tu fungovala ?itáre?, Fotoklub a aj astronomický krúžok. Podujatia pre verejnos? sa organizovali aj na Tyršovom nábreží, v bývalom amfiteátri na Búdkovej ceste i na Partizánskej lúke. K športovému oddeleniu PKO patril kedysi aj lunapark pri Dunaji.
Ako histori?ka ?alej priblížila, na mieste dnešného River parku bola letná scéna, nábrežná promenáda tzv. Ružová záhrada so sochami známych osobností a tiež minigolf. Ve?mi ob?úbené boli aj tematické podujatia a plesy jednotlivých regiónov Slovenska, napríklad ples Oravcov, Liptákov, alebo aj Záhorácky ples, ktorý sa v priestoroch PKO konal viac ako štyridsa?krát.
Od roku 1966 spolupracovalo PKO pri príprave a organizácii tunajšieho ob?úbeného festivalu populárnej piesne Bratislavská lýra, ktorá znamenala štart kariéry pre mnohých spevákov. Bolo zárove? sídlom najvä?šieho džezového festivalu na Slovensku. „Zvu?né mená, vyberaná hudobná produkcia, jedine?ná atmosféra to všetko patrilo k Bratislavským jazzovým d?om. Tri jesenné dni plné hudby, tri dlhé a nezabudnute?né ve?ery strávené v PKO. Džezom PKO žilo aj po?as roka, konali sa tu viaceré komornejšie koncerty cyklu Bratislavský jazz club,“ objasnila Nádaská.
Povestný bol aj parket v tane?nej sále PKO. V?aka spolo?enským tancom prichádzali do PKO v predrevolu?nej minulosti tane?né páry z Anglicka, Japonska, Talianska a aj z Južnej Afriky. Konalo sa tu množstvo sú?aží v spolo?enských tancoch.
„Budovy PKO ako celok boli významnou historickou pamiatkou povojnovej slovenskej architektúry a funkcionalistickej architektúry na našom území. Niesli jasný rukopis a historickú výpove? doby, ako aj obsahovo a formálnu ?istotu architektonického a umeleckého vyjadrovania. Na brehu Dunaja pred budovami PKO bol ucelený priestor a stromoradie, ktoré Bratislav?ania tradi?ne využívali ako oddychovú promenádu. S pribúdajúcimi rokmi sa však stav areálu zhoršoval,“ uviedla pre TASR histori?ka.
V roku 2005 sa bratislavský magistrát rozhodol PKO aj s pozemkami pod budovami preda?. Mestskí poslanci návrh schválili a novým majite?om sa stala spolo?nos? Henbury Development.
Po nátlaku verejnosti vo?i búraniu PKO za?al vtedajší primátor Andrej ?urkovský hovori? o spätnom odkúpení pozemkov. Prípad sa dostal až pred súd. Medzitým však Henbury Development za?ala v apríli 2009 s prvými búracími prácami. Tie na nátlak mesta po pár d?och prerušili. K definitívnemu zbúraniu budovy PKO developer pristúpil 29. decembra 2015.
Zdroj feed teraz.sk
