PKO oficiálne otvorili 30. apríla 1955. „Bolo to najskôr miesto výstav, neskôr džezových dní, Bratislavskej lýry, legendárnych koncertov, venčekov a tanečných zábav pre celé generácie. Svoju domovskú scénu tu malo Radošinské naivné divadlo a súčasťou bol aj astronomický úsek,“ povedala pre TASR historička a etnologička Katarína Nádaská.
V roku 1939 vznikla myšlienka presťahovať Dunajský veľtrh na horný úsek Dunaja ku ceste do Karlovej Vsi. Pri výstavbe dopravného tunela pod hradným kopcom vytvorili z výlomového materiálu 80 metrov široký a takmer jeden kilometer dlhý násyp. Bol to pozemok pre plánovanú výstavbu veľtržného areálu.
Areál PKO bol projektovaný v rokoch 1943 – 1948 architektmi Pavlom Andríkom, Jánom Štefancom a Kamilom Grossom. „Projektu predchádzala starostlivá príprava, ktorú robil Gross ako pracovník bratislavského magistrátu. Študoval príklady zo zahraničia, o stavbe sa viedla obsiahla odborná diskusia s dôrazom na účel projektu, viacvýznamové využitie a komplexnosť,“ priblížila historička a etnologička.
Stavba budov prebiehala v rokoch 1951 až 1954, súčasne s prestavbou nábrežia. „Spustili sa nábory brigádnikov, zväzákov. Stať sa budovateľom parku malo byť cťou i vlasteneckou povinnosťou zároveň. Každý vtedajší dobrovoľník bol za 40-hodinovú prácu odmenený bronzovým, za 80-hodinovú strieborným a za 160-hodinovú prácu zlatým odznakom Budovateľa PKO. Nositeľovi tohto odznaku bol na isté obdobie sľúbený bezplatný vstup na podujatia,“ vysvetlila Nádaská.
Do konca roku 1954 priložilo ruku k dielu viac ako 35.000 brigádnikov. „Výstavba pokračovala etapovite až do roku 1959. Park kultúry prvýkrát otvoril svoje brány pre verejnosť v apríli 1955 podvečerným programom, osobitne určeným práve všetkým brigádnikom, ktorí odpracovali na stavbe až 174.000 hodín. Na Slovensku tak začal fungovať prvý a donedávna jeden z najväčších kultúrno-spoločenských priestorov vôbec,“ uviedla historička a etnologička.
K zaujímavým prvkom PKO patrili umelecké artefakty ako napríklad 28 vitrážových okien na severnej strane ústrednej vstupnej haly, vytvorených podľa predlohy akademického maliara Janka Alexyho. Na stene visela monumentálna maľba Dožinky od akademického maliara Františka Gajdoša. „Hlavný vstup do budov od strany Dunaja strážili dve sochy. Veľké postavy v národných krojoch boli dielom akademického sochára Tibora Bártfaya. Nad sochami bola zakomponovaná sgrafitová výzdoba. Hodnotný a pozoruhodný bol aj interiér budov PKO. Dlažbu vo vestibule vytvorili zo vzácneho farebného mramoru z tzv. tuhárskeho lomu pri Lučenci,“ povedala Nádaská.
Počas prvého roku činnosti navštívilo PKO takmer 200.000 ľudí, ktorí prišli na asi tristo rôznych podujatí. V 60. rokoch 20. storočia sa začalo uvažovať o tom, že Bratislava by mohla byť veľtržným mestom. Od roku 1969 sa začal usporadúvať medzinárodný chemický veľtrh Incheba. Neskôr sa k nemu pripojili výstavy Coneco a Flóra.
„V súvislosti s využitím pre výstavy boli v tesnom susedstve pôvodných objektov vybudované ľahké pavilóny. Po vybudovaní nového výstavného komplexu na pravom brehu Dunaja – v Petržalke sa z priestoru PKO výstavy vysťahovali a pavilóny boli demontované. Popri tomto využití sa ostatné objekty využívali na kultúrne, zábavné, politické a športové účely,“ doplnila historička.
PKO bolo miesto džezových dní, Bratislavskej lýry, legendárnych koncertov, venčekov a tanečných podujatí pre celé generácie. Zároveň tu fungovala čitáreň, Fotoklub a aj astronomický krúžok. Podujatia pre verejnosť sa organizovali aj na Tyršovom nábreží, v bývalom amfiteátri na Búdkovej ceste i na Partizánskej lúke. K športovému oddeleniu PKO patril kedysi aj lunapark pri Dunaji.
Ako historička ďalej priblížila, na mieste dnešného River parku bola letná scéna, nábrežná promenáda tzv. Ružová záhrada so sochami známych osobností a tiež minigolf. Veľmi obľúbené boli aj tematické podujatia a plesy jednotlivých regiónov Slovenska, napríklad ples Oravcov, Liptákov, alebo aj Záhorácky ples, ktorý sa v priestoroch PKO konal viac ako štyridsaťkrát.
Od roku 1966 spolupracovalo PKO pri príprave a organizácii tunajšieho obľúbeného festivalu populárnej piesne Bratislavská lýra, ktorá znamenala štart kariéry pre mnohých spevákov. Bolo zároveň sídlom najväčšieho džezového festivalu na Slovensku. „Zvučné mená, vyberaná hudobná produkcia, jedinečná atmosféra to všetko patrilo k Bratislavským jazzovým dňom. Tri jesenné dni plné hudby, tri dlhé a nezabudnuteľné večery strávené v PKO. Džezom PKO žilo aj počas roka, konali sa tu viaceré komornejšie koncerty cyklu Bratislavský jazz club,“ objasnila Nádaská.
Povestný bol aj parket v tanečnej sále PKO. Vďaka spoločenským tancom prichádzali do PKO v predrevolučnej minulosti tanečné páry z Anglicka, Japonska, Talianska a aj z Južnej Afriky. Konalo sa tu množstvo súťaží v spoločenských tancoch.
„Budovy PKO ako celok boli významnou historickou pamiatkou povojnovej slovenskej architektúry a funkcionalistickej architektúry na našom území. Niesli jasný rukopis a historickú výpoveď doby, ako aj obsahovo a formálnu čistotu architektonického a umeleckého vyjadrovania. Na brehu Dunaja pred budovami PKO bol ucelený priestor a stromoradie, ktoré Bratislavčania tradične využívali ako oddychovú promenádu. S pribúdajúcimi rokmi sa však stav areálu zhoršoval,“ uviedla pre TASR historička.
V roku 2005 sa bratislavský magistrát rozhodol PKO aj s pozemkami pod budovami predať. Mestskí poslanci návrh schválili a novým majiteľom sa stala spoločnosť Henbury Development.
Po nátlaku verejnosti voči búraniu PKO začal vtedajší primátor Andrej Ďurkovský hovoriť o spätnom odkúpení pozemkov. Prípad sa dostal až pred súd. Medzitým však Henbury Development začala v apríli 2009 s prvými búracími prácami. Tie na nátlak mesta po pár dňoch prerušili. K definitívnemu zbúraniu budovy PKO developer pristúpil 29. decembra 2015.
Zdroj feed teraz.sk
