Od otvorenia DPOH uplynie v stredu 28. mája 70 rokov. Činohra SND hrala v jeho priestoroch do roku 2007. V súčasnosti pôsobí DPOH ako samostatné mestské divadlo.
V rámci osláv 35. výročia slovenského profesionálneho divadelníctva, otvorili 28. mája 1955 v Bratislave novú činohernú scénu SND – Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava. Dovtedy pôsobila činohra v starej budove SND. Rastúci divácky záujem o činoherné divadelné predstavenia vedno s postupným vyhraňujúcim sa repertoárovým zameraním si vyžiadali nové priestory pre činohru.
Otváracím predstavením DPOH bola premiéra Hviezdoslavovej drámy Herodes a Herodias, v dramaturgickej úprave a réžii národného umelca Janka Borodáča, laureáta štátnej ceny. Inscenácia bola vo viacerých smeroch výnimočná. Okrem toho, že bola otváracou inscenáciou nového priestoru pre činohru SND, uskutočnila sa aj pri príležitosti 35. výročia vzniku SND a 10. výročia oslobodenia Československa.
Zaujímavosťou inscenácie bolo aj rôznorodé obsadenie zo zakladajúcej a z mladšej hereckej generácie SND, ktoré medzi sebou alternovali. Najväčší vekový rozdiel medzi sebou mali predstaviteľky postavy Tamar – Oľga Borodáčová-Országhová mala v čase premiéry 55 rokov a Mária Bancíková ako členka mladšej generácie 42 rokov, čo je rozdiel až 13 rokov. Scénu k inscenácii vytvoril scénograf Ladislav Vychodil a kostýmy šité na konkrétnych hercov navrhol Karol L. Zachar.
DOPH sídli v bývalej budove Slovenskej národnej banky, postavenej v rokoch 1943 – 1947. Projekt výstavby budovy vzišiel z verejnej súťaže na budovu banky a komorného divadla. Víťazmi súťaže sa stali architekti Eugen Kramár a Štefan Lukačovič. V roku 1944 dokončili hrubú stavbu a ďalej sa pokračovalo len v stavbe bankovej časti.
V roku 1948 sa rozhodlo o pridelení budovy SND a začalo sa s dostavbou divadelnej časti a vybavovaním budovy divadelnou technikou. Dostavbu realizovali domáce stavebné spoločnosti a technologické zariadenie divadelnej scény dodali zahraničné firmy Wiener Brückenbau a Siemens.
Výstavbu divadelných priestorov dokončili v roku 1955 a ešte v tom istom roku sa činohra SND presťahovala z nevyhovujúcej historickej budovy do úplne nového, vlastného divadla. Hľadisko DPOH malo kapacitu 467 sedadiel. Javisko bolo 28 metrov široké, 14 metrov hlboké a 22 metrov vysoké. Autorom pôvodnej výzdoby hľadiska, nástropnej maľby a opony bol výtvarník František Gajdoš. Mozaikové okná navrhol a vytvoril maliar Janko Alexy. Sochy na fasáde boli dielom Františka Draškoviča.
V priebehu svojej existencie prešlo divadlo niekoľkými prestavbami. V roku 1969 sa upravovala sála, v rokoch 1981 – 1983 sa riešili technicko-funkčné problémy. Po dokončení novostavby SND v roku 2007 sa činoherný súbor presťahoval do novej budovy a objekt DPOH od Ministerstva kultúry SR odkúpilo mesto.
Od roku 2010 bola budova na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva Bratislavy v prenájme Bratislavského kultúrneho a informačného strediska (BKIS) a divadlo sa stalo súčasťou zriaďovacej listiny tejto organizácie. V máji 2022 sa DPOH odčlenilo od BKIS a zmenilo sa na neziskovú organizáciu mesta.
Zdroj feed teraz.sk
