Po skon?ení druhej svetovej vojny okupovali Rakúsko v rokoch 1945 až 1955 ví?azné spojenecké vojská. Podobne ako Nemecko bolo rozdelené na americkú, britskú, francúzsku a sovietsku okupa?nú zónu a Viede? spadala pod spolo?nú správu. Od januára 1947 rokovali bývalí spojenci protihitlerovskej koalície o tom, v akom medzinárodnoprávnom rámci by sa malo sta? Rakúsko po vojne suverénnym štátom.
Podpisu Štátnej zmluvy predchádzali roky rokovaní na základe tzv. Moskovskej deklarácie z 30. októbra 1943. V nej sa Sovietsky zväz, USA a Spojené krá?ovstvo dohodli na svojich záväzkoch vo?i Rakúsku, ktoré bolo prvou obe?ou Hitlerovej agresívnej politiky. Po?etné kolá rozhovorov medzi ví?aznými mocnos?ami a Rakúskom boli neúspešné najmä kvôli námietkam Sovietskeho zväzu. Jedným z hlavných sporných bodov bol tzv. nemecký majetok. Išlo vlastne o to, ako sa má naloži? s aktívami, ktoré si Spojenci (najmä Sovietsky zväz) nárokovali v Rakúsku ako vojnovú koris? a odškodnenie za vojnové škody.
Pokrok sa podarilo dosiahnu? až po smrti sovietskeho vodcu Josifa Stalina a nástupe Nikitu Chruš?ova k moci v septembri 1953. Moskva podmie?ovala svoj súhlas s obnovením rakúskej suverenity neutralitou krajiny, v ktorej videla záruku vylú?enia anšlusu a tiež toho, že sa nestane ?lenom Severoatlantickej aliancie. V apríli roku 1955 zavítala do Moskvy rakúska delegácia na ?ele so spolkovým kancelárom Juliusom Raabom.
Výsledkom rokovaní bol podpis Moskovského memoranda 15. apríla 1955. Rakúsko sa v ?om zaviazalo, že po stiahnutí okupa?ných vojsk vyhlási neutralitu ´pod?a švaj?iarskeho vzoru´ a súhlasilo s tým, že zaplatí Sovietskemu zväzu odstupné za jeho nároky na bývalý ríšsky majetok. Naopak Sovietsky zväz sa zaviazal, že podpíše Štátnu zmluvu a stiahne svoje vojská z Rakúska najneskôr do 31. decembra 1955.
Štátnu zmluvu 15. mája 1955 na zámku Belveder vo Viedni podpísali ministri zahrani?ných vecí Spojených štátov, Sovietskeho zväzu, Francúzska, Spojeného krá?ovstva a Rakúska. „Rakúsko je slobodné!“ vyhlásil spontánne vzápätí po podpísaní dokumentu rakúsky minister zahrani?í Leopold Figl.
Preambula Štátnej zmluvy, podobne ako Moskovská deklarácia z roku 1943, pôvodne obsahovala aj zmienku o spoluzodpovednosti Rakúska za druhú svetovú vojnu a národný socializmus. Tesne pred podpísaním dokumentu sa šéfovi rakúskej diplomacie Figlovi podarilo presved?i? ví?azné mocnosti, aby túto pasáž vynechali.
Hne? v prvom ?lánku zmluvy sa konštatuje, že Rakúsko sa obnovuje ako „suverénny, nezávislý a demokratický štát“ a Spojenci sa zaviazali, že budú rešpektova? jeho nezávislos? a územnú celistvos?. V súlade s literou dokumentu mali vojská ví?azných ve?mocí do 90 dní opusti? krajinu a Rakúsku sa zakazovalo podniknú? kroky, ktoré by viedli k „jeho politickému alebo ekonomickému zjednoteniu s Nemeckom“. Zmluva nadobudla ú?innos? 27. júla 1955 a zahr?ovala aj zásadu rakúskej neutrality.
Samotná neutralita ale nebola jej sú?as?ou a spolkový zákon o neutralite prijal rakúsky parlament 26. októbra 1955. De? pred tým opustili krajinu okupa?né jednotky a od roku 1965 je tento de? v Rakúsku štátny sviatok.
Zdroj feed teraz.sk
