K oslobodeniu Bratislavy došlo v rámci Bratislavsko-brnianskej operácie, ktorá sa uskutočnila v dvoch etapách v období od 25. marca 1945 do 5. mája 1945. Práve kulminačnými momentmi jej prvej etapy prebiehajúcej od 25. marca do 11. apríla bolo oslobodenie Bratislavy a vybojovanie predmostí na rieke Morava. Počas priamych bojov o Bratislavu padlo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov.
Od vyhlásenia verejnej architektonickej súťaže na výstavbu pamätníka na počesť padlým vojakom Červenej armády v roku 1953 po začatie samotnej výstavby uplynuli štyri roky. Projekt pamätníka zverili do rúk architekta Jána Svetlíka, pričom výstavba prebiehala v rokoch 1957 – 1960 na miestach, kde sa už nachádzalo pohrebisko padlých vojakov. Na výzdobe areálu sa podieľali poprední slovenskí sochári – Jozef Kostka, Rudolf Pribiš, Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Dezider Castiglione a Juraj Krén.
„Výber miesta pre pamätník sovietskej armády nebol vôbec náhodný. Skôr naopak, bol starostlivo premyslený z viacerých hľadísk, od urbanistického a propagandistického až po pragmatické,“ povedala TASR historička Petra Hudek z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), v. v. i.
Jednu z hlavných dominánt Bratislavy slávnostne otvorili 4. apríla 1960 pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou. Monumentálny pamätník stojaci na vrchu Malých Karpát vo výške 252 metrov nad morom zaberá plochu 10.000 štvorcových metrov.
Ústrednú časť pamätníka tvorí cintorín – prichádza sa k nemu schodiskom so sochárskou výzdobou. V šiestich masových hroboch a v 317 individuálnych hrobových miestach je spolu pochovaných 6845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy a okolia. Za cintorínom sa nachádza obradná sieň s kolonádou. Vstupné kazetové dvere do obradnej siene vykladanej mramorom zdobí z vonkajšej strany bronzový reliéfny súbor Rudolfa Pribiša pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny.
Pamätníku dominuje 39,5 metra vysoký žulový obelisk stojaci nad obradnou sieňou. Na jeho vrchole je umiestnená 11-metrová bronzová socha Víťazstvo od akademického sochára Alexandra Trizuljaka. Jej autor zachytil vojaka v momente, keď vztyčuje bojovú zástavu nad oslobodenou krajinou.
Celý areál pamätníka dotvárajú sochárske kompozície s námetmi oslobodenia a obklopuje ho park, v ktorom sú zasadené dreviny prinesené z rozličných oblastí bývalého Sovietskeho zväzu. Krátko po svojom otvorení bol Slavín v roku 1962 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Historička vníma pozitívne, že Slavín je nielen pietnym miestom s historickým významom, ale aj obľúbenou rekreačnou zónou Bratislavčanov a návštevníkov hlavného mesta. „Je to ideálne miesto na prechádzky s nádhernými výhľadmi na Bratislavu. Nemali by sme ho vnímať ako posvätné miesto – hoci je to cintorínom s hrobmi vojakov, zároveň poskytuje priestor na oddych a vychádzky. Bežní návštevníci pre toto miesto nepredstavujú hrozbu. Skutočné riziko vidím v rôznych verejných prejavoch a aktoch s propagandistickým podtextom, ktoré sa tam často konajú,“ pripomenula pre TASR Petra Hudek.
Zdroj feed teraz.sk
