K oslobodeniu Bratislavy došlo v rámci Bratislavsko-brnianskej operácie, ktorá sa uskuto?nila v dvoch etapách v období od 25. marca 1945 do 5. mája 1945. Práve kulmina?nými momentmi jej prvej etapy prebiehajúcej od 25. marca do 11. apríla bolo oslobodenie Bratislavy a vybojovanie predmostí na rieke Morava. Po?as priamych bojov o Bratislavu padlo 742 sovietskych, 470 nemeckých a ma?arských vojakov a 121 civilistov.
Od vyhlásenia verejnej architektonickej sú?aže na výstavbu pamätníka na po?es? padlým vojakom ?ervenej armády v roku 1953 po za?atie samotnej výstavby uplynuli štyri roky. Projekt pamätníka zverili do rúk architekta Jána Svetlíka, pri?om výstavba prebiehala v rokoch 1957 – 1960 na miestach, kde sa už nachádzalo pohrebisko padlých vojakov. Na výzdobe areálu sa podie?ali poprední slovenskí sochári – Jozef Kostka, Rudolf Pribiš, Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Dezider Castiglione a Juraj Krén.
„Výber miesta pre pamätník sovietskej armády nebol vôbec náhodný. Skôr naopak, bol starostlivo premyslený z viacerých h?adísk, od urbanistického a propagandistického až po pragmatické,“ povedala TASR histori?ka Petra Hudek z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), v. v. i.
Jednu z hlavných dominánt Bratislavy slávnostne otvorili 4. apríla 1960 pri príležitosti 15. výro?ia oslobodenia mesta Sovietskou armádou. Monumentálny pamätník stojaci na vrchu Malých Karpát vo výške 252 metrov nad morom zaberá plochu 10.000 štvorcových metrov.
Ústrednú ?as? pamätníka tvorí cintorín – prichádza sa k nemu schodiskom so sochárskou výzdobou. V šiestich masových hroboch a v 317 individuálnych hrobových miestach je spolu pochovaných 6845 vojakov ?ervenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy a okolia. Za cintorínom sa nachádza obradná sie? s kolonádou. Vstupné kazetové dvere do obradnej siene vykladanej mramorom zdobí z vonkajšej strany bronzový reliéfny súbor Rudolfa Pribiša pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny.
Pamätníku dominuje 39,5 metra vysoký žulový obelisk stojaci nad obradnou sie?ou. Na jeho vrchole je umiestnená 11-metrová bronzová socha Ví?azstvo od akademického sochára Alexandra Trizuljaka. Jej autor zachytil vojaka v momente, ke? vzty?uje bojovú zástavu nad oslobodenou krajinou.
Celý areál pamätníka dotvárajú sochárske kompozície s námetmi oslobodenia a obklopuje ho park, v ktorom sú zasadené dreviny prinesené z rozli?ných oblastí bývalého Sovietskeho zväzu. Krátko po svojom otvorení bol Slavín v roku 1962 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Histori?ka vníma pozitívne, že Slavín je nielen pietnym miestom s historickým významom, ale aj ob?úbenou rekrea?nou zónou Bratislav?anov a návštevníkov hlavného mesta. „Je to ideálne miesto na prechádzky s nádhernými výh?admi na Bratislavu. Nemali by sme ho vníma? ako posvätné miesto – hoci je to cintorínom s hrobmi vojakov, zárove? poskytuje priestor na oddych a vychádzky. Bežní návštevníci pre toto miesto nepredstavujú hrozbu. Skuto?né riziko vidím v rôznych verejných prejavoch a aktoch s propagandistickým podtextom, ktoré sa tam ?asto konajú,“ pripomenula pre TASR Petra Hudek.
Zdroj feed teraz.sk
