Pred 65 rokmi sa svet dozvedel o zadržaní nacistu Adolfa Eichmanna

Buenos Aires/Jeruzalem/Bratislava 23. mája (TASR) – Argentína sa stala po skončení druhej svetovej vojny útočiskom viacerých vysokopostavených vojnových zločincov nacistického Nemecka. Potvrdzujú to napokon aj len pred približne troma týždňami odtajnené stovky dokumentov, ktoré ukazujú, že táto juhoamerická krajina po vojne v značnej miere pomáhala nacistom uniknúť z Európy.

Úspešne unikať pred spravodlivosťou sa darilo pätnásť rokov aj Adolfovi Eichmannovi, kľúčovému architektovi Hitlerovho plánu na vyhladenie európskych Židov. Až v máji 1960 sa ho podarilo v Argentíne vypátrať a dopraviť do Izraela komandu izraelskej tajnej služby Mosad. Lov na nacistického zločinca Adolfa Eichmanna sa stal v dejinách ľudstva najslávnejším lovom na bývalého vysokopostaveného nacistu a bol aj niekoľkokrát knižne spracovaný a sfilmovaný.

V piatok 23. mája uplynie 65 rokov odvtedy, čo izraelský premiér David Ben Gurion oznámil, že v ich rukách skončil jeden z hlavných organizátorov holokaustu a koncentračných táborov, zodpovedný za realizáciu tzv. konečného riešenia židovskej otázky.

Adolfa Eichmanna zadržala na sklonku vojny pri pokuse o útek pri nemeckom meste Ulm americká vojenská hliadka a umiestnila ho do internačného tábora. Odtiaľ sa mu podarilo vo februári 1946 utiecť. Ukryl sa približne 80 kilometrov od Hamburgu na vresoviskách zvaných Lüneburger Heide, kde ho brat jedného zo spoluväzňov zamestnal ako drevorubača. Pod menom Otto Henninger tam prežil štyri roky.

Začiatkom roka 1950 nadviazal spojenie s tajnou organizáciou veteránov SS Odessa, ktorá pomáhala nacistom utiecť z Európy a unikať pred spravodlivosťou. V máji toho istého roku ho cez Rakúsko prepašovali do Talianska, kde získal v Janove 1. júna 1950 utečenecký pas na meno Ricardo Klement. O 16 dní sa nalodil na parník a zamieril do Buenos Aires.

V Argentíne vystriedal viacero zamestnaní – bol obchodným zástupcom, robil v práčovni aj na zajačej farme alebo ako mechanik či predák v závode firmy Mercedes-Benz na predmestí Buenos Aires. V roku 1952 prišla za ním do Argentíny manželka a deti.

Desať rokov viedol Eichmann alias Ricardo Klement v Argentíne nerušený život. Ten sa preňho skončil 11. mája 1960 o pol siedmej večer, keď ho po vystúpení z autobusu neďaleko jeho bytu na predmestí Buenos Aires obstúpili príslušníci izraelskej tajnej služby a vtiahli do čakajúceho auta. Osem nasledujúcich dní, kým Izraelčania čakali na lietadlo spoločnosti El Al, ktoré malo dopraviť väzňa do Izraela, strávil Eichmann v konšpiračnej vile Aharoni.

Do Jeruzalema dopravili Eichmanna 22. mája 1960. Na druhý deň, 23. mája, vystúpil izraelský premiér David Ben Gurion v parlamente a oznámil, že izraelská tajná služba odhalila a zadržala Adolfa Eichmanna, ktorý je vo väzení v Izraeli a čoskoro sa postaví pred súd.

Najznámejší súdny proces v dejinách moderného Izraela sa začal 11. apríla 1961 v Jeruzaleme. Obžaloba obvinila Eichmanna z pätnástich zločinov proti židovskému ľudu a zločinov proti ľudskosti. Na procese sa zúčastnil aj slovenský novinár a spisovateľ Ladislav Mňačko, ktorý ho približoval čitateľom v Československu. Jeho reportáže vyšli v roku 1961 knižne pod názvom Ja, Adolf Eichmann.

Dňa 15. decembra 1961 Eichmanna odsúdili na trest smrti obesením. Jeden z hlavných organizátorov holokaustu bol popravený v noci z 31. mája na 1. júna 1962 vo väzení v izraelskom meste Ramla ležiacom neďaleko Tel Avivu. „Ak si niekto zaslúžil smrť, bol to on,“ uviedol nemecko-izraelský právnik Gabriel Bach, ktorý sa podieľal na procese s Eichmannom. Po spopolnení Eichmannovho tela rozptýlili jeho popol v Stredozemnom mori mimo izraelských teritoriálnych vôd.