Úspešne unika? pred spravodlivos?ou sa darilo pätnás? rokov aj Adolfovi Eichmannovi, k?ú?ovému architektovi Hitlerovho plánu na vyhladenie európskych Židov. Až v máji 1960 sa ho podarilo v Argentíne vypátra? a dopravi? do Izraela komandu izraelskej tajnej služby Mosad. Lov na nacistického zlo?inca Adolfa Eichmanna sa stal v dejinách ?udstva najslávnejším lovom na bývalého vysokopostaveného nacistu a bol aj nieko?kokrát knižne spracovaný a sfilmovaný.
V piatok 23. mája uplynie 65 rokov odvtedy, ?o izraelský premiér David Ben Gurion oznámil, že v ich rukách skon?il jeden z hlavných organizátorov holokaustu a koncentra?ných táborov, zodpovedný za realizáciu tzv. kone?ného riešenia židovskej otázky.
Adolfa Eichmanna zadržala na sklonku vojny pri pokuse o útek pri nemeckom meste Ulm americká vojenská hliadka a umiestnila ho do interna?ného tábora. Odtia? sa mu podarilo vo februári 1946 utiec?. Ukryl sa približne 80 kilometrov od Hamburgu na vresoviskách zvaných Lüneburger Heide, kde ho brat jedného zo spoluväz?ov zamestnal ako drevoruba?a. Pod menom Otto Henninger tam prežil štyri roky.
Za?iatkom roka 1950 nadviazal spojenie s tajnou organizáciou veteránov SS Odessa, ktorá pomáhala nacistom utiec? z Európy a unika? pred spravodlivos?ou. V máji toho istého roku ho cez Rakúsko prepašovali do Talianska, kde získal v Janove 1. júna 1950 ute?enecký pas na meno Ricardo Klement. O 16 dní sa nalodil na parník a zamieril do Buenos Aires.
V Argentíne vystriedal viacero zamestnaní – bol obchodným zástupcom, robil v prá?ovni aj na zaja?ej farme alebo ako mechanik ?i predák v závode firmy Mercedes-Benz na predmestí Buenos Aires. V roku 1952 prišla za ním do Argentíny manželka a deti.
Desa? rokov viedol Eichmann alias Ricardo Klement v Argentíne nerušený život. Ten sa pre?ho skon?il 11. mája 1960 o pol siedmej ve?er, ke? ho po vystúpení z autobusu ne?aleko jeho bytu na predmestí Buenos Aires obstúpili príslušníci izraelskej tajnej služby a vtiahli do ?akajúceho auta. Osem nasledujúcich dní, kým Izrael?ania ?akali na lietadlo spolo?nosti El Al, ktoré malo dopravi? väz?a do Izraela, strávil Eichmann v konšpira?nej vile Aharoni.
Do Jeruzalema dopravili Eichmanna 22. mája 1960. Na druhý de?, 23. mája, vystúpil izraelský premiér David Ben Gurion v parlamente a oznámil, že izraelská tajná služba odhalila a zadržala Adolfa Eichmanna, ktorý je vo väzení v Izraeli a ?oskoro sa postaví pred súd.
Najznámejší súdny proces v dejinách moderného Izraela sa za?al 11. apríla 1961 v Jeruzaleme. Obžaloba obvinila Eichmanna z pätnástich zlo?inov proti židovskému ?udu a zlo?inov proti ?udskosti. Na procese sa zú?astnil aj slovenský novinár a spisovate? Ladislav M?a?ko, ktorý ho približoval ?itate?om v ?eskoslovensku. Jeho reportáže vyšli v roku 1961 knižne pod názvom Ja, Adolf Eichmann.
D?a 15. decembra 1961 Eichmanna odsúdili na trest smrti obesením. Jeden z hlavných organizátorov holokaustu bol popravený v noci z 31. mája na 1. júna 1962 vo väzení v izraelskom meste Ramla ležiacom ne?aleko Tel Avivu. „Ak si niekto zaslúžil smr?, bol to on,“ uviedol nemecko-izraelský právnik Gabriel Bach, ktorý sa podie?al na procese s Eichmannom. Po spopolnení Eichmannovho tela rozptýlili jeho popol v Stredozemnom mori mimo izraelských teritoriálnych vôd.
Zdroj feed teraz.sk
