S budovaním dnešnej ZOO Bratislava sa začalo v roku 1959 a po viac ako roku – 9. mája 1960 – otvorili jej priestory verejnosti. Dnes (9. mája) tak uplynie 65 rokov ako slávnostne otvorili ZOO Bratislava.
Pôvodnú kolekciu zvierat tvorilo 74 druhov v počte 238 jedincov. Desať rokov od otvorenia už ZOO Bratislava obývalo 117 druhov v počte 515 jedincov. V roku 1972 sa začalo stavať vivárium a terárium, a v lesnej časti aj výbehy pre zubry a srnčiu zver.
„ZOO Bratislava je jednou z piatich licencovaných zoologických záhrad, ktoré na Slovensku pôsobia. Aj napriek tomu, že sa nachádza v blízkosti centra hlavného mesta Slovenskej republiky, si zachováva prírodný charakter. Stretávajú sa v nej Karpatský les, lúka, chladné Vtáčie údolie a prírodné jazierka,“ uviedla pre TASR Alexandra Ritterová, PR manažérka ZOO Bratislava.
Jej súčasná rozloha je 96 hektárov, pričom expozičnú časť tvorí 35 hektárov. Vo svojej starostlivosti má dnes 1342 jedincov zo 192 druhov. „K najvzácnejším patria adax núbijský, diviak visajanský, orangutan sumatriansky, kulan turkménsky, gibon zlatolíci, hrošík libérijský, leopard cejlónsky. Je to tiež jediná zoologická záhrad na Slovensku, v ktorej sa nachádzajú šimpanzy učenlivé, žirafy či nosorožce,“ pripomenula Ritterová.
Medzi jej najvýraznejšie úspechy patrí podľa nej odchov rysa ostrovida v ľudskej starostlivosti v Európe v roku 1965, čo sa neskôr premietlo aj do loga ZOO Bratislava. V 70. rokoch minulého storočia dosiahla ako prvá zoologická záhrada v bývalom Československu umelý odchov čiernej formy leoparda škvrnitého. Úspechom bol aj odchov korytnačiek močiarnych či hyen pásavých. V roku 1981 sa narodilo historicky prvé mláďa šimpanza učenlivého – samica Uschi, ktorá je v súčasnosti najstarším zvieracím obyvateľom bratislavskej ZOO.
Aj napriek tvrdému zásahu do života zoologickej záhrady likvidáciou dvoch tretín vybudovanej expozičnej časti pôvodného areálu pre výstavbu kanalizačného zberača (1981 – 1985), diaľnice a tunela (2003 – 2007), sa skvalitňovali podmienky chovu jednotlivých druhov zvierat a postupne pribúdali aj ďalšie druhy, ktorými sa ZOO Bratislava zaradila do Európskych záchranných programov (EEP).
V roku 1999 ZOO Bratislava realizovala významný medzinárodný projekt repatriácie priamorožcov šabľorohých do Tuniska. Ako jediná na Slovensku chová od roku 1987 nosorožce tuponosé južné, alebo od roku 2016 diviaka visajanského. V roku 2010 otvorila pavilón primátov, a v roku 2023 dosiahla historický odchov mláďaťa orangutana sumatrianskeho. ZOO Bratislava sa tiež aktívne zapája do reintrodukčných projektov (napr. korytnačka močiarna, chochlačka bielooká, zubor európsky).
„Napriek stratám časti areálu, v dôsledku výstavby diaľnice, pokračovala v rozvoji, pričom vybudovala nové expozície, napríklad pavilón šeliem, výbeh vlkov, medveďa, lemurov, rysov, hrošíkov, Gazdovský dvor, obnovila infraštruktúru a rozširuje aj kolekciu ohrozených druhov. Aktuálne spolupracuje na vytvorení Rehabilitačnej stanice pre zranené živočíchy, ako aj na projekte Zážitkového centra vedy a planetária,“ zdôraznila PR manažérka.
Úlohou zoologických záhrad je prostredníctvom programov záchrany ohrozených druhov zachovávať geneticky zdravé populácie živočíchov tak, aby ich v budúcnosti bolo možné prinavrátiť opäť do prírody. Zoologické záhrady sa zároveň snažia svojou činnosťou vytvoriť blízky vzťah verejnosti k prírode, podpore biodiverzity, vzdelávať a naučiť ju ochraňovať.
„Význam zoologických záhrad sa počas rokov zmenil. V minulosti sa dôraz kládol na to, aby zvieratá boli pre návštevníkov viditeľné. Dnes sa prihliada predovšetkým na vytvorenie čo najprirodzenejších podmienok pre konkrétne živočíchy tak, aby si dokázali zachovať svoje prirodzené správanie. Dôraz na potreby zvierat a ich ´welfare´ sa odzrkadľuje nielen vo vytváraní chovných zariadení, ale aj v spôsobe ich starostlivosti,“ dodala pre TASR Ritterová.
Zdroj feed teraz.sk
