Atentát na prezidenta Kennedyho sa odohral 22. novembra 1963 v meste Dallas v Texase. Kennedy zomrel po zásahu nieko?kými projektilmi vystrelenými z pušky, ke? sa po?as prezidentskej kampane viezol mestom v otvorenom aute bez strechy. Vo vozidle sa v tom ?ase nachádzala aj jeho manželka Jacqueline a guvernér Texasu John Connally s manželkou Idanell.
Bezprostredne po Kennedyho smrti sa stal prezidentom USA viceprezident Lyndon Baines Johnson, ktorý zhodou okolností tiež pochádzal z Texasu. Johnson týžde? po atentáte na Kennedyho (27. novembra 1963) vytvoril komisiu (President’s Commission on the Assassination of President Kennedy), ktorá mala vyšetri? nielen okolnosti atentátu na prezidenta, ale aj na Oswalda. Jedným z jej siedmich ?lenov bol aj neskorší 38. prezident Spojených štátov Gerald Ford. Viedol ju predseda Najvyššieho súdu USA Earl Warren, pod?a ktorého bola aj neformálne pomenovaná.
Johnson komisiu zriadil Výkonným nariadením 11130, aby zabránil vyšetrovaniu prípadu generálnou prokuratúrou. Tú v tom ?ase totiž viedol Robert „Bobby“ Kennedy, mladší brat zavraždeného prezidenta, ktorého atentát hlboko zasiahol.
Komisia vypracovala podrobnú 888-stranovú správu. Prezidentovi Johnsonovi ju predstavila 24. septembra, zverejnená bola o tri dni neskôr.
O dva mesiace neskôr boli publikované aj ?alšie doplnkové materiály. Obsahovali svedectvá alebo miestoprísažné písomné vyhlásenia 552 o?itých svedkov, viac než 3100 dôkazov a zabrali celkovo viac než 16.000 strán rozdelených do 26 knižných zväzkov.
Zverejnené závery komisie za atentátnika ozna?ujú výhradne Oswalda, ktorý prezidenta údajne zastrelil tromi výstrelmi z okna na šiestom podlaží budovy ve?koskladu školských u?ebníc, kde pracoval ako brigádnik. Komisia Oswaldovi pripísala aj zabitie policajného strážnika J. D. Tippita pri pokuse o útek.
Komisia z Oswaldovej smrti obvinila políciu v Dallase, ?as? viny však pripísala aj médiám, ktoré údajne narušili bezpe?nos? v suteréne policajnej stanice. Jackovi Rubymu to údajne umožnilo preniknú? až k Oswaldovi a z bezprostrednej blízkosti ho zastreli?.
Pod?a komisie neexistujú dôkazy, že by Oswald alebo Ruby boli sú?as?ou sprisahania a že by obaja nekonali na vlastnú päs?. Dodala však, že sa s istotou nepodarilo zisti? motív Oswaldovho konania a že jeho smr? znemožnila úplné vyšetrenie a objasnenie Kennedyho smrti. Komisia zárove? odporu?ila tajnej službe nieko?ko spôsobov na zvýšenie ochrany prezidenta.
Komisia sa po vydaní správy a dodatkov stala po?as nasledujúcich rokov ter?om ?astej kritiky. Dôvodom boli niektoré jej metódy, vynechanie podstatných informácii i závery. Kritika sa ozývala z radov vyšetrovate?ov, novinárov, historikov, znalcov práva i akademikov, ktorí na základe zverejnených informácií oponovali oficiálnym záverom správy.
Napriek rozsiahlej a ostrej kritike záverov komisie vä?šina Ameri?anov verí tomu, že Oswald zastrelil prezidenta Kennedyho, ve?ká ?as? z nich však neverí tomu, že konal sám a myslia si, že bol sú?as?ou sprisahania, ?o odporuje oficiálnym záverom zverejneným Warrenovou komisiou. V roku 1976 spochyb?ovalo závery komisie až 81 percent Ameri?anov, v roku 1983 ich bolo 74 percent a v rokoch 1993 a 2003 približne 75 percent. Prieskum vykonaný v roku 2009 televíziou CBS zistil, že 74 percent opýtaných podozrieva úrady z ututlávania pravdy.
Zdroj feed teraz.sk
