Vnútrozemskej Zambijskej republike, juhocentrálnej krajiny Afriky, sa na rozdiel od vä?šiny jej susedov podarilo vyhnú? sa vojne a prevratom. Získala si preto poves? politicky stabilnej krajiny. V uplynulých rokoch zaznamenala rýchly hospodársky rast ako druhý najvä?ší producent medi v Afrike po Konžskej demokratickej republike (KDR). Ani masívne ?ínske investície však stále nedokázali zlepši? život vä?šiny obyvate?stva, viac než jeho polovica žije v chudobe. Zambijská republika má dnes vyše 20 miliónov obyvate?ov a pod?a Organizácie Spojených národov (OSN) má jednu z najrýchlejšie rastúcich populácií na svete.
Britský protektorát v Rodézii mal svoje korene už na konci 19. storo?ia. V povojnových rokoch zosilneli snahy neafrického obyvate?stva o osadnícku samosprávu v Južnej Rodézii, v severnej ?asti tvorili menej než dve percentá obyvate?stva a ich po?et sa zvýšil aj v?aka ?alšiemu pris?ahovalectvu z Británie. V roku 1953 sa Severná a Južná Rodézia i ?asko spojili do Stredoafrickej federácie. Bol to nestabilný kompromis, vláda sídlila v Južnej Rodézii, ktorá tiež ovládala federálny parlament. Mala široké právomoci nad všetkými tromi územiami, hoci na severe si Británia ponechala kontrolu vo sfére africkej pôdy, vzdelávania a politického postavenia.
Nedôvera Afri?anov vo?i federácii bola na severe spo?iatku otupená hospodárskym rozmachom. Ceny medi prudko vzrástli, ?ažobné spolo?nosti za?ali vypláca? pravidelné dividendy a úrady v Severnej Rodézii dostávali podiely z licen?ných poplatkov. V roku 1956 sa však medený „boom“ utlmil.
V roku 1958 sa skupina pod vedením Kennetha Kaundu, bývalého u?ite?a a štátneho úradníka, oddelila od Kongresu a založila Africký národný kongres Zambie a jeho nástupcu, Zjednotenú stranu národnej nezávislosti (UNIP). V roku 1962 UNIP zorganizovala masívnu kampa? ob?ianskej neposlušnosti, ale súhlasila s ú?as?ou vo vo?bách pod?a novej ústavy. Vo?by v tom istom roku priniesli Afri?anom vä?šinu v zákonodarnom zbore a po rozpade federácie aj vo vše?udovom hlasovaní na za?iatku roka 1964. D?a 24. októbra sa krajina stala v rámci Commonwealthu nezávislou Zambijskou republikou, Kaunda ako prezident úradoval do roku 1991.
Pred desiatimi rokmi mali oslavy 50. výro?ia nezávislosti Zambie tragický rámec. Desiatky ?udí, prevažne detí, sa utopili po tom, ?o sa prevrátila vyhliadková lo? na jazere Kariba na juhu krajiny. Deti cestovali lo?ou cez jazero do školy, kde mali spolo?ne oslávi? jubileum zambijského d?a nezávislosti. Neš?astie spôsobilo pre?aženie lode, na palube cestovalo o 20 ?udí viac, než povo?ovala kapacita plavidla.
Pä? dní po výro?í zomrel vo veku 77 rokov zambijský prezident Michael Sata, ktorý si svoje podlomené zdravie lie?il v Londýne. V sú?asnosti (od roku 2021) prezidentskú republiku s hlavným mestom Lusaka vedie 62-ro?ný Hakainde Hichilema, ako siedma hlava štátu nezávislej Zambie.
Zdroj feed teraz.sk
