„Spojenie Slovenský raj prvýkrát použil známy spišskonovoveský turista, horolezec a lyžiar Gustáv Nedobrý v krátkej správe v ?asopise Krásy Slovenska v roku 1921. Predtým toto územie nazývali naj?astejšie Hrabušické rokle. Je zaujímavé, že pomenovanie raj – latinsky paradisus nám zanechali kartuziánski mnísi, ktorí žili od roku 1299 na Kláštorisku, v centre Slovenského raja,“ uviedol pre TASR Tomáš Dražil, riadite? Správy Národného parku Slovenský raj.
Ob?úbenú turistickú destináciu za chránenú krajinnú oblas?, aj v?aka iniciatíve turistov a prírodovedcov, vyhlásili 21. augusta 1964. Územie napokon pred viac ako 30 rokmi, 18. januára 1988, preklasifikovali na národný park.
Pod?a Dražila je Slovenský raj na prvý poh?ad nenápadné pohorie. Je to kraj roklín s vodopádmi a mohutnými skalnými stenami. Ak návštevník do? vstúpi, vidí, že územie je ?ažko prístupné, a práve táto nedostupnos? územia bola pod?a neho hlavným faktorom zachovania pôvodnej prírody Slovenského raja.
Pred vyhlásením za chránenú krajinnú oblas? však prebiehala na území Slovenského raja rozsiahla ?ažba dreva, ktorá nastala pod?a Dražila po vzniku ?eskoslovenskej republiky v 20. rokoch minulého storo?ia. Lesy sa vtedy ?ažili holorubným spôsobom a kvôli lepšej prístupnosti sa dokonca dynamitom odstre?ovali cesty v roklinách.
„Prví upozornili na potrebu ochrany tohto vzácneho územia turisti. Apelovali na štátne orgány a ?oskoro sa k nim pridali prírodovedci. Snahy o vyhlásenie roklín Slovenského raja za prírodné rezervácie zmarila druhá svetová vojna. Po jej skon?ení sa obnovili snahy o ochranu územia, ktoré vyvrcholili v roku 1964 vyhlásením chránenej krajinnej oblasti, ako prvej na Slovensku,“ uviedol riadite?.
Jedine?nos? Slovenského raja spo?íva vo vysokej koncentrácii roklín na malej ploche tohto národného parku. V stredoeurópskom kontexte robí Slovenský raj výnimo?ným pod?a Dražila práve citlivé sprístupnenie roklín a ka?onu Hornádu rebríkmi, stúpa?kami a mostíkmi. Práve tieto technické zariadenia umož?ujúce prechod roklinami cez vodopády a krása prírody tvoria symbiózu a neodmyslite?ný kolorit národného parku.
„Z poh?adu ochrany prírody je Slovenský raj jedine?ný biodiverzitou. Na Kopaneckých lúkach v katastri obce Vernár je verifikovaný svetový rekord v po?te vyšších rastlín, kde na ploche 0,5 x 0,5 m rastie 51 druhov vyšších rastlín. A nesmieme zabudnú? na podzemný klenot, Dobšinskú ?adovú jasky?u, ktorá je sú?as?ou svetového prírodného dedi?stva UNESCO,“ dodal Dražil.
Národný park Slovenský raj patrí pod?a jeho riadite?a k menším národným parkom v rámci Slovenska, nemá ani 20.000 hektárov výmery. Napriek tomu ho ro?ne navštívia státisíce turistov. Národný park bol však zriadený predovšetkým kvôli ochrane prírodných hodnôt.
„To, ?i tieto hodnoty uchováme pre naše deti závisí od spolupráce a ochoty všetkých ?o na území pôsobia – štátu reprezentovaného správou národného parku, miestnych ?udí, ktorí v národnom parku žijú, pracujú a jeho územie najrôznejším spôsobom využívajú a samozrejme od návštevníkov, ktorí tu chodia relaxova?, obdivova? a poznáva? predovšetkým jeho prírodné krásy,“ uviedol pre TASR Tomáš Dražil, riadite? Správy Národného parku Slovenský raj.
Zdroj feed teraz.sk
