Diskusie o výstavbe tunela pod Mont Blancom sa za?ali koncom 40. rokov minulého storo?ia. Dohoda o výstavbe tunela medzi Francúzskom a Taliansko sa uzavrela v marci 1953, pri?om jeho stavba trvala takmer osem rokov.
Tunel, ktorý spojil francúzske mesto Chamonix a talianske mesto Courmayeur v údolí Aosta a umožnil celoro?nú premávku cez Alpy slávnostne otvorili 16. júla 1965 za prítomnosti vtedajších prezidentov Francúzska a Talianska Charlesa de Gaullea a Giuseppeho Saragata. Do plnej prevádzky ho uviedli o tri dni neskôr. Tunel skrátil cestu z Francúzska do talianskeho Turína o 50 kilometrov a do Milána približne o 100 kilometrov.
Alpský cestný tunel je 11,6 kilometra dlhý, 8,6 metra široký. Francúzska ?as? meria 7640 metrov, talianska 3960 metrov, pri?om bol prvým ve?kým skalným tunelom razeným v plnom profile. H?bili ho v?taním aj odstrelom z oboch strán. Talianski robotníci za?ali práce v roku 1958, z francúzskej strany sa za?alo razi? v roku 1959. Obe skupiny sa stretli v auguste 1962 s odchýlkou len 13 centimetrov.
Na stavbe sa použilo 711 ton trhavín. Robotníci pri prácach, ktorých sú?as?ou bolo aj premiestnenie 555.000 metrov kubických horniny, spotrebovali 37.000.000 kWh elektrickej energie a 2.700.000 litrov pohonných hmôt. Na výstuž tunelovej klenby sa použilo 771.240 skrutiek, 6900 vrtákov, 300 ton železa a 60.000 ton cementu s prímesami v objeme 280.000 kubických metrov.
Prejazd tunelom trvá približne 12 minút. Najvyšší bod v tuneli sa nachádza vo výške 1359,5 metrov nad morom. Výška skaly nad tunelom meria viac ako dva kilometrov. Od 90. rokov minulého storo?ia sa na každých 100 metroch nachádza telefón, každých 300 metrov je odstavné miesto a každých 600 metrov sú núdzové priestory s ?erstvým vzduchom.
Bez vä?ších problémov slúžil tunel pre automobilovú a nákladnú dopravu do tragédie z 24. marca 1999, ke? v ?om za?al horie? belgický kamión naložený múkou a margarínom. Od kamióna sa zapálili ?alšie vozidlá a ohe? zúril v tuneli dva dni. Tragédia si vyžiadala 39 obetí.
Osudnou chybou, ktorá zvýšila následky tragédie, bolo údajne to, že ventilácia na talianskej strane bola nastavená tak, aby vhá?ala vzduch do vnútra, ?o dopomohlo k rozšíreniu oh?a. ?alšou prí?inou požiaru bola nedostato?ná koordinácia prevádzkovate?ov.
O šes? rokov neskôr, 27. júla 2005, súd v juhofrancúzskom meste Bonneville vyniesol rozsudky. Bývalého šéfa bezpe?nosti na francúzskej strane tunela Gérarda Ricoliho odsúdil na šes? mesiacov väzenia, ?alšie dva roky dostal podmiene?ne. Belgického vodi?a nákladného auta Gilberta Degrava podmiene?ne odsúdili na štyri mesiace za opustenie vozidla. Vedúci francúzskej spolo?nosti ATMB prevádzkujúcej tunely Rémy Chardon dostal podmiene?ný trest od?atia slobody v d?žke dvoch rokov, ako aj pokutu vo výške 15.000 eur.
V procese ?elilo spolu 16 fyzických a právnických osôb obžalobe zo zabitia z nedbalosti alebo nezaistenia bezpe?nosti. Okrem toho súd udelil vysoké pe?ažné pokuty prevádzkovate?om tunela. Rodinám obetí vyplatili odškodné vo výške 13,5 milióna eur.
Tunel bol od tragédie pre rekonštrukciu a opravy uzavretý do 9. marca 2002. Sprístupnili ho najprv pre automobilovú dopravu, o mesiac neskôr aj pre autobusy a nákladnú dopravu. Opravy a rekonštrukcia si vyžiadala 380 miliónov eur.
K uzatvoreniu tunela došlo aj v marci 2007, prí?inou bol zosuv pôdy pred jeho vjazdom na francúzskej strane v dôsledku intenzívnych lejakov v regióne. Uzavretie trvalo týžde?. K ?alšiemu viacmesa?nému uzavretiu tunela prišlo z dôvodu stavebných prác za?iatkom septembra 2024.
Zdroj feed teraz.sk
