Pred 60 rokmi odpichli Stones s piesňou Satisfaction ťaženie v USA

Londýn 4. júna (TASR) – The Rolling Stones boli v roku 1965 už slávna a úspešná kapela, stále však predovšetkým v domovskej Británii. Pritom na rozdiel od Beatles sa ich zvuk viac približoval americkým vplyvom, teda najmä bluesu i rokenrolovému po?atiu. V USA sa neskôr aj skuto?ne presadili, až dominantným spôsobom, ke? všetkých 6 radových albumov v 70-tych rokoch dostali na špicu americkej hitparády i prvé dva v 80-tych rokoch. To sa im nepodarilo ani v UK. Nástup ohromnej zaoceánskej popularity Stones sa datuje vydaním dnes už legendárneho hitu, ktorý všetci poznajú pod názvom „Satisfaction“.

Singel (I Can´t Get No) Satisfaction sa skupina rozhodla vyda? najprv za oceánom, lebo v Spojenom krá?ovstve hrozil v oficiálnom éteri problém s príliš excentrickým, sexuálne otvoreným textom. Piese? vyšla pred 60 rokmi 4. júna 1965, v US Billboard Hot 100 pristála na 67. mieste, po štyroch týžd?och sa dostala na ?elo a zotrvala na ?om ešte trikrát, teda celý júl. Na konci tohto mesiaca vyšla aj na americkej edícii albumu Out of Our Hands. O dva mesiace neskôr na britskej verzii chýbala, ale ako singel sa ujala.

Piese? sa stala v podaní Rolling Stones štvrtou jednotkou v UK a prvou v USA. O necelý rok neskôr sa to podarilo aj inému superhitu Paint It Black a v lete 1969 aj Honky Tonk Woman. Satisfaction však v zámorí pritiahla následne vyšší záujem o celé albumy formácie, Out of Our Hands išiel hne? na špicu a ?alšie tri LP zaostali tesne za ?ou. Séria totálnych triumfov sa za?ala v roku 1971 albumom Sticky Fingers.

(I Can’t Get No) Satisfaction je typický hitový produkt tvorivého dua frontmanov Rolling Stones. Spevák a textár Mick Jagger napísal tri jednoduché, úderné a neviazané slohy a ešte jednoduchší refrén, všetko to dobre „klaplo“ a posluchá?om sa aj dobre spievalo. Keith Richards vymyslel ústredný a chyt?avý gitarový riff a skladbu zvukovo dotvorili modernejšie a rockovejšie ako ostatnú dobovú produkciu.

Richardsovi sa nápad údajne zrodil po?as spánku a ráno sa pustil nahráva? „domáce demo“ na akustickej gitare, zachytil to na kazetu. Nebol s tým úplne spokojný a mumlal si: „I can’t get no satisfaction“: „Zdalo sa mi to príliš všedné a ur?ite nie na singel.“ A naozaj – vytváranie i štúdiové dola?ovanie bol celkom zložitý proces. Uprostred neho „zblúdilo“ zaznela aj harmonika druhého gitaristu Briana Jonesa a autora hudby pokúšala tiež myšlienka dychového aranžmánu.

Dnes s odstupom ?asu patrí ústredný riff Satisfaction k symbolike Rolling Stones podobne ako Whole Lotta Love k Led Zeppelin, Purple Haze k Jimimu Hendrixovi, Paranoid k Black Sabbath, Smoke On The Water k Deep Purple, Money For Nothing k Dire Straits, alebo Smells Like Teen Spirit k Nirvane.